Po stretnutí vyhlásila, že Slováci síce čelia zdražovaniu, dobrou správou však je, že je to len dočasný jav. Druhou dobrou správou podľa nej je, že zároveň porastú aj mzdy. Upozornila na to, že zdražovanie má väčší vplyv na nízkopríjmových ľudí. Načrtla aj možné riešenia, napríklad zvýšenie príspevku na bývanie.
"Čelíme zdražovaniu, čelíme inflácii, ktorá bude ešte stúpať zhruba k hodnote piatich percent," povedala prezidentka Vyzdvihla však, že situácia by sa mala upokojiť počas budúceho roka. Takisto vyzdvihla očakávaný rast miezd zhruba na úrovni 5,5 %.
"Toto zdražovanie sa samozrejme dotkne každého z nás. Ale veľká skupina obyvateľstva ho výraznejšie vo svojich peňaženkách nepocíti. Zároveň je tu skupina obyvateľov, ktorých sa zdražovanie dotkne výrazne," uviedla prezidentka. Podľa odborníkov je v riziku chudoby v súčasnosti okolo 800.000 ľudí, ktorí zdražovanie pocítia výraznejšie.
Prezidentka upozornila, že zdražovanie zrejme najviac pocítia rodiny s viac než troma deťmi, rodičia samoživitelia a dôchodcovia. "Zaujímavou informáciou je aj to, že viac ako 5,7 %, zhruba 370.000 ľudí nemôžu udržiavať teplo vo svojom obydlí z finančných dôvodov," poznamenala Čaputová.
Medzi najvhodnejšími riešeniami kompenzácií zdražovania pre nízkopríjmových obyvateľov prezidentka vymenovala zvýšenie príspevku na bývanie, ktoré by mohlo byť adresnou pomocou pre tých, ktorí poberajú dávku v hmotnej núdzi. "Je ale potrebné, aby sa udiala aj zmena v definovaní toho okruhu osôb, ktoré tento príspevok poberajú, aby sa mohol týkať väčšieho okruhu ľudí, takzvanej pracujúcej chudoby," povedala prezidentka.
Podľa nej je potrebné uvažovať aj o zvýšení samotnej dávky v hmotnej núdzi pre ľudí, ktorí túto pomoc už poberajú.
Prezidentka upozornila aj na problematiku energetickej chudoby. V tomto kontexte je podľa nej potrebné zadefinovať kritériá pre stanovenie ľudí, ktorí sa nachádzajú v pásme energetickej chudoby. Načrtla, že by Slovensko malo pouvažovať nad zavedením novej dávky na pomoc ľuďom, ktorí do tohto pásma spadnú.
