? Ľudia v začiatkoch epidémie oplývali spolupatričnosťou, pomáhali si, hromadne šili rúška alebo si doma piekli chlieb. Teraz sa to akoby obrátilo. Spoločnosť sa rozdelila na viaceré tábory a panuje skôr všeobecné znechutenie. Čím to je?
Tá spolupatričnosť bola asi trošku falošná... (smiech) Keď som prišla počas prvej vlny pandémie do dvojtýždňovej karantény na chalupu, jedna pani z dediny tam urobila veľký humbug, že im tam z Bratislavy nosíme mor. V súčasnosti je táto pani antirúškarka. A takýchto ľudí, ktorí boli na začiatku paranoidní a teraz sa zrazu úplne otočili, je veľa. Aj ja som človek, ktorý rebeluje a kvôli tvrdohlavosti si roztrieskam hlavu o najbližší múr, ale pokiaľ to bude za pravdu, spravodlivosť a niekomu to pomôže. Toto, čo robia niektorí ľudia, skutočne nikomu nepomáha. Bohužiaľ, je to živené aj súčasnou opozíciou.
? Aký posledný impulz spoločnosti vás zodvihol zo stoličky?
Keď Fico prišiel k prezidentke a povedal, že pôjdeme do ulíc. V tom momente vo mne vzkypela žlč. Povedala som si, no nepôjdeš do ulíc, to sú aj moje ulice! Sú to ulice všetkých slušných ľudí, ktorí dodržiavajú opatrenia, nosia rúška, ktorí sa očkujú a musia žiť zavretí doma vo väzení, aby chránili tých, ktorí sa vedome rozhodli riskovať svoj život. Ja už som taká nahnevaná, že nemám potrebu chrániť človeka, ktorý sa vedome rozhodol takto riskovať. Už nechcem týchto ľudí chrániť, je to ich rozhodnutie.
? V 90. rokoch za mečiarizmu patril váš biologický otec Jaroslav Filip († 51) k hlavným iniciátorom politickej satiry. Ubehli necelé tri desaťročia a zvolávate ľudí na námestia vy. Aké sú vaše pocity?
A nielen on. V novembri 1989 sa angažovali aj moji ďalší dvaja rodičia – mama (herečka Anna Šišková, pozn. red.) a Ďurko Nvota vytvárali spoločne v Trnave november 1989. Myslím si, že tak, ako bolo cítiť vzájomnosť počas Nežnej revolúcie, keď ľudia stáli s kľúčmi na námestí, na chvíľu sa to zopakovalo po vražde Jána a Martiny. V uliciach bolo zrazu dobro. Neskôr prišla pandémia, ktorá to celé rozdupala aj vďaka pomoci tých, ktorí vedome a stále dookola šíria hoaxy o očkovaní. Keby sa hocikde inde vo svete niekto snažil priotráviť krajinu toxickými rečami, tak by to odmietli a nepadlo by to na úrodnú pôdu ako u nás. Ale náš národ to neodmietol, ten tieto nezmysly číta a živí ďalej. A napokon, vždy sa to odzrkadlí aj vo voľbách.
? Ste ostrieľaná svetobežníčka. Cestovanie často napomáha držať si odstup a nadhľad nad aktuálnym dianím. Čo cítite, keď sa vraciate domov na Slovensko?
Mnoho vecí je u nás oveľa horších, ako som si myslela, ale na druhej strane si uvedomujem, že aj lepších.
? Môžete byť konkrétna?
Tým, že som veľa času trávila v Ázii, som zvyknutá na ľudské teplo v zmysle, že sa hneď so všetkými skamarátim. Akonáhle som sa niekam prisťahovala, už som poznala susedov aj ich deti po mene a pili sme spolu na schodoch čaj. Ázia má taký ľudský faktor. Pravidlá napísané na zmluvách a v zákonoch nemajú až takú veľkú váhu, ale morálka áno. Po príchode domov na Slovensko som potom mala pocit, že všetci sú ako taký psí čumák a ľadová tvár. Ale keď som žila dva a pol roka v Moskve a vrátila som sa domov, mala dom pocit, že som v Ázii a zistila som, že na Slovensku sú vlastne veľmi milí ľudia.
