? Zato v Nepále ste zažili aj iné extrémy. Niekoľkokrát ste sa pozerali smrti do očí.
V Nepále som v minulosti dostala týfus. Tamojší doktori mi chceli vybrať žlčník, s čím som nesúhlasila. Bola som jednou nohou v hrobe. Doktori mi vtedy narovinu povedali, že mám zavolať domov a rozlúčiť sa. A ja som to urobila. Naozaj som na tom bola zle. Ale keď sa môj zdravotný stav začal zlepšovať, dostala som zápal žlčníka a žlčníkové záchvaty. Zrazu mi zistili, že mám aj maličké žlčníkové kamene. Silou-mocou ma chceli operovať. Keďže som mala o týždeň letieť domov, odmietla som, že sa dám operovať doma. Na Slovensku mi žiadne kamene nezistili a je možné, že si chceli v nepálskej nemocnici trochu privyrobiť a vyfakturovať poisťovni operáciu.
? Slovenskom momentálne rezonuje vážna téma. Ako vnímate kontroverzný návrh na sprísnenie interrupcií, ktorý rozdeľuje parlament? Sama ste matka-samoživiteľka.
Toto je pre mňa veľmi ťažká téma. Som človek, ktorý by za žiadnych okolností nešiel na potrat. Ani keby som mala poškodený plod, ani keby ma niekto znásilnil. Nemyslím si však, že by to malo byť zákonom zakázané, keďže to len podporí nelegálne potraty, čo bude nebezpečné pre ženy. Každá žena má právo rozhodovať sama za seba. Tá energia by sa mala vynaložiť skôr na to, aby sa ženám pomohlo a aby sa vôbec nedostali do situácie, že by chceli ísť na potrat. Prečo u nás nefunguje povedomie o potratovej tabletke tak, ako vo svete? Potrat je už sám o sebe závažný zásah do života ženy, na ktorý nikdy nezabudne. Nie je to ako ísť k zubárovi. Moje kamarátky, ktoré ho podstúpili, sú dodnes traumatizované.
? Prejdime k vašej práci. Súčasťou vášho nového albumu je aj pesnička Tabak ako intímne vyznanie a spomienka na vášho otca Jaroslava Filipa. Odišiel priskoro, mal len päťdesiatjeden rokov, vy sedemnásť. Ako si na otca spomínate?
Stretávať sme sa začali presne rok pred jeho smrťou a vídali sme sa na káve každý boží deň počas celého roka. Iné ako krčmu sme spolu nezažili. Bolo to, akoby zasiahol blesk z jasného neba. Keď sme sa stretli, boli to také výbuchy energií… Priniesla som mu svoje kazety s pesničkami a textami, povedala som mu, že hrám na saxofón a čo všetko robím. Spoznal už svoju hotovú dcéru. Napriek tomu, že ten kvet nepolieval, sám vyrástol.
? Kto ako prvý zinicioval vaše stretnutie?
Keď mal päťdesiat rokov, napísala som mu list, a tak sme sa skontaktovali. Odvtedy sme sa stretávali asi dva mesiace „na tajnáša“, nikto o tom nevedel. Bolo to, akoby randili frajeri. Potom o tom každý z nás povedal doma, nič sa nestalo a nikto sa z toho nezrútil. Trvalo to krátko a že sme to vôbec stihli...
? Vychovával vás režisér Juraj Nvota (67) spolu mamou, herečkou Ankou Šiškovou (61). Kedy a od koho ste sa vlastne dozvedeli, kto je vašim biologickým otcom?
Ja som to vedela už od siedmich rokov, len oni nevedeli, že to viem. Povedala mi to kamarátka, ktorá sa to dozvedela od svojej mamy. Keď dávali v televízii Telecvoking, u nás doma sa prepínalo. Myslela som si, že je to tabu a že sa o tom nehovorí, tak som mlčala. Takže som vôbec nevyrastala na otcovej politickej satire.
