„Som na vás hrdý, chlapci moji,“ odkázal im na sociálnej sieti otec, ktorý má za sebou piatkový víťazný duel nad Rizesporom. Talentovaných synov na diaľku starostlivo sleduje. Informácie čerpá aj od svojho otca Richarda, ktorý vodí vnukov na tréningy a pozoruje ich rast.
„Marek sa z úspechu veľmi teší. O to viac, že ho pomohli vybojovať i jeho synovia. Christian bol dokonca s 23 gólmi najlepším strelcom turnaja. Už druhý raz za sebou,“ uviedol Richard Hamšík pre Nový Čas.
Bolo by hriechom zahodiť zdedené futbalové gény. Preto ani neprekvapuje, že obaja chlapci sa vydali na rovnakú dráhu ako ich otec. „Od začiatku inklinovali k futbalu. Bez toho, že by ich rodičia do neho tlačili. Išlo to samospádom.“
Do najpopulárnejšej hry planéty sú tak zažratí, že to ide občas aj na úkor školy. „Niekedy sa to odzrkadľuje na známkach. Vtedy musia zasiahnuť rodičia. Buď odobratím mobilu alebo zrušením počítačových hier. Keď nepomôže ani to, zakážu im ísť na tréning, čo sa už párkrát stalo. To je pre nich najtvrdší trest,“ prezradil Richard.
Do 17 rokov registroval na vlastné oči futbalový vývoj Mareka, až kým neskončil v talianskej Brescii. Po čase sa núka porovnanie, ako sú na tom oproti nemu vo svojom veku Christian s Lucasom. „Marekovi sa tiež v mladosti darilo, ale nik z nás si nedovolil predpovedať, čo dosiahne. To isté platí aj o jeho synoch. Teší nás, že sú nadštandardne šikovní, ale to v ich veku ešte nič neznamená. Treba ostať pokorný.“
Pyšný dedo vidí, ako chlapci robia pokroky, ale ku kariére, akú dosiahol ich otec, vedie dlhá a tŕnistá cesta. Nadanie a zanietenie im nechýbajú, no to je iba časť mozaiky, ktorú treba rokmi k sebe prikladať, aby z nej vyšiel celkový obraz. „Chlapci sú s Marekom v dennom kontakte cez sociálne siete. Rozoberajú aj futbalové veci. Sú ešte veľmi mladí, aby sme skákali a videli ich budúcnosť. Či pôjdu v úspešných stopách ich otca, to sa dá teraz len ťažko povedať,“ uzavrel Richard Hamšík.
