Ako pre TASR povedala etnologička Margita Jágerová z Katedry etnológie a folkloristiky Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, jeho podstatou bolo uctievanie pamiatky tých svätých, ktorí neboli oslavovaní jednotlivo v cirkevnom kalendári. Na Slovensku je tento sviatok od roku 1994 dňom pracovného pokoja.
Odborníčka uviedla, že etnografický výskum týkajúci sa Sviatku všetkých svätých aj Pamiatky zosnulých (2. 11.) sa uskutočňuje od 19. storočia. "K tejto téme sa prvé komplexnejšie materiály objavujú až na konci 19. storočia, túto prax tam nepopisujú, to však neznamená, že neexistovala. Oba sviatky sa v západnej, teda rímsko-katolíckej cirkvi pripomínajú už dlhé storočia," povedala.
Priblížila, že v 7. storočí dal pápež Bonifác IV. do rímskeho Panteónu preniesť kosti viacerých mučeníkov. Sviatok všetkých mučeníkov sa slávil pôvodne 13. mája. Až pápež Gregor IV. v roku 835 určil podľa etnologičky termín tohto sviatku na 1. november. Zároveň sa začal oslavovať v Írsku, Anglicku, medzi Keltmi a Frankmi. Podľa niektorých názorov padla voľba na 1. november preto, lebo na tento dátum pripadal začiatok keltského nového roka.
Všeobecne bol ustanovený ako centrálny sviatok celej cirkvi až po Tridentskom koncile v roku 1549. "Mal byť zasvätený všetkým, ktorí dosiahli svojimi skutkami večnú blaženosť a ku ktorým by sa mala obracať pozornosť všetkých veriacich na orodovanie za spásu duší," uviedla Jágerová.