Stále má nádej
Ľuboš priznáva, že zažíva peklo, no musel sa vzchopiť a začať fungovať ďalej kvôli deťom. Pomáhajú mu rodičia, svokrovci aj priatelia. „Oliver a Patrik sú štvrtáci a Lujza mala v auguste 3 roky. Chlapci hrajú futbal, sú veľmi šikovní a u psychologičky boli 5-krát. Zatiaľ sú v poriadku, no hovorila, že trauma sa môže prejaviť neskôr. O mame sa rozprávame, opakujem im, že by bola na nich pyšná, pretože sú šikovní v škole aj v športe,“ hovorí starostlivý otec. Ľuboš sa zamýšľal aj nad tým, či manželku nevyhlási za mŕtvu.
„Radili mi to aj niektorí známi, aby sa niečo v tých právnych veciach posunulo, napríklad v rodinných prídavkoch, aby som ich mohol poberať ja. Vyhlásiť osobu za mŕtvu môžem však po piatich rokoch, ale pochopil som to tak, že to nemusím spraviť. Stále mám Naďku v hlave a je tam taká malá šanca, čo keď sa vráti. Tá malá nádej ma drží, a to mi dáva silu fungovať,“ priznáva nešťastný manžel. Ľuboš priznal, že všetky manželkine veci zostali na svojom mieste tak, ako keď odišla.
„Hoci pracujem s verziou, že raz možno budem musieť ísť ďalej bez nej, je to zvláštne. Rozmýšľam, aké varianty môžu nastať. Najhoršie je, že neviem, či odišla sama, alebo ju niekde držia. Nie som taký vyrovnaný, aby som to uzavrel,“ zakončil bezradný otec rodiny.
