Obaja lídri vystúpili v pondelok v rámci kľúčovej konferencie OSN v škótskom Glasgowe, od ktorej sa očakávajú účinné kroky proti globálnemu otepľovaniu, píšu agentúry AP a DPA.
Macron obhajoval ciele Parížskej klimatickej dohody z roku 2015, avšak priznal, že krajiny sveta ani zďaleka nespĺňajú svoj záväzok obmedziť globálne otepľovanie na maximálne 1,5 stupňa Celzia oproti hodnotám spred priemyselnej revolúcie. "Vieme, že tam ešte nie sme," povedal.
"Kľúčovým počas nasledujúcich 15 dní (konferencie) bude, aby najväčší producenti emisií ... posilnili svoje ambície," povedal Macron bez toho, aby spomenul konkrétne krajiny. "Je to jediný spôsob, ako urobiť našu stratégiu vierohodnou ... a urobiť z hodnoty 1,5 stupňa Celzia dosiahnuteľný cieľ," skonštatoval.
Francúzsky prezident zároveň varoval, že domorodí obyvatelia sú často prvými obeťami klimatických zmien a že obzvlášť zasiahnutými sú niektoré regióny v Afrike, Tichomorí a Karibiku. Dosluhujúca nemecká kancelárka Merkelová označila globálne spoplatnenie emisií skleníkových plynov za efektívny nástroj boja proti zmene klímy. "Európska únia už takéto spoplatnenie zaviedla a zavádza sa už aj v iných krajinách, napríklad v Číne," uviedla.
Merkelová tiež vyzvala na celosvetové ukončenie spaľovania uhlia pre potreby výroby elektrickej energie. Podľa kancelárky, ktorá sa po 16 rokoch na čele nemeckej vlády chystá - zrejme v prvej polovici decembra - odísť do politického dôchodku, stojí pred svetovým spoločenstvom v otázkach ochrany klímy stále veľa práce. Konferencia COP26 je podľa nej pravdepodobne posledným veľkým summitom, na ktorom sa zúčastňuje ako šéfka vlády.
Klimatická konferencia OSN v Glasgowe, známa aj pod skratkou COP26, sa považuje za najvýznamnejšie globálne klimatické fórum od prijatia Parížskej klimatickej dohody v roku 2015. Dvojtýždňové glasgowské podujatie odštartovalo Fórum svetových lídrov, ktoré sa koná 1. a 2. novembra. Na fóre sa zúčastňuje aj slovenská prezidentka Zuzana Čaputová.
