Pri útoku tridsaťsedemročného Dána s lukom zomrelo v meste Kongsberg päť osôb. Riaditeľ Centra pre výskum extrémizmu Univerzity v Osle Tore Bjorgo tento incident nepovažuje za teroristický čin, avšak pre TASR pripustil, že ide o ďalší dôkaz toho, že fenomén radikalizácie sa v Nórsku zhoršuje. "Nórska policajná bezpečnostná služba bola v uplynulom desaťročí o niečo viac znepokojená než predtým," povedal Bjorgo.
Miroslav Mareš, ktorý sa na Masarykovej univerzite v Brne venuje terorizmu, Bjorgovi dal za pravdu. Upozorňuje aj na prípad Philipa Manshausa, ktorý bol minulý rok odsúdený na 21 rokov väzenia. "Tento prípad svedčí o radikalizácii v Nórsku," povedal pre TASR.
Manhaus zavraždil svoju nevlastnú sestru ázijského pôvodu vo vlastnom dome a potom strieľal v neďalekej mešite, avšak nikoho nezranil. Podľa médií útočník obdivoval Breivika a takisto aj útočníka z novozélandského Christchurchu, ktorý v roku 2019 pri tamojšej mešite zavraždil 51 ľudí. "Úroveň násilia a extrémizmu v Nórsku je vo všeobecnosti nízka. Extrémistické scény sú malé. Problémom sú osamelí vlci, ktorí sa radikalizujú online ako súčasť nadnárodných extrémistických subkultúr," opísal situáciu v Nórsku Bjorgo. Útočníka z Kongsbergu sem ale podľa neho zaradiť nemôžeme. Podľa Mareša nebol strelec osamelým vlkom, pretože ho neviedla náboženská alebo politická motivácia a taktiež nemal kontakty s teroristickými bunkami.
