Žiada ministra školstva, aby ju stiahol z medzirezortného pripomienkového konania a prepracoval. Rezort školstva novelu stiahnuť neplánuje. SRK považuje postup predstaviteľov Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ) SR pri príprave novely za porušenie partnerskej spolupráce. Ministerstvu vyčíta, že pripomienky SRK nevzali do úvahy a neboli použité vo finálnom návrhu novely predloženej do medzirezortného pripomienkového konania. Rektori sa obrátia na predsedu vlády SR so žiadosťou o diskusiu s akademickou obcou a riešenie problémov spojených s reformou vysokého školstva.
SRK sa tiež nepozdáva, že v čase, keď vysoké školy prechádzajú zmenami, dochádza k zníženiu rozpočtu pre verejné vysoké školy na budúci rok. "Navrhovaný pokles rozpočtu ohrozuje nielen doterajšiu kvalitu poskytovaného vzdelávania, výskumu, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti, ale už aj samotnú existenciu verejných vysokých škôl," upozornila v stanovisku SRK.
Členovia SRK žiadajú MŠVVaŠ SR o písomné predloženie návrhu metodiky financovania verejných vysokých škôl a návrhu rozpočtu na rok 2022 v čo najskoršom možnom termíne. MŠVVaŠ nepovažuje za potrebné stiahnuť novelu z legislatívneho procesu. Pripomína, že je otvorené konkrétnym návrhom a pripomienkam, čo už viackrát deklarovalo. Rovnako, že pripravilo návrh, ktorého cieľom je skvalitniť vysokoškolské prostredie a štúdium. Obavy z politizácie odmieta.
Rezort tvrdí, že na základe kontaktnej skupiny výrazne upravilo svoje predstavy aj vložilo nové návrhy do novely zákona o vysokých školách. "Aj naďalej ponúkame kontaktnú skupinu ako priestor, kde môžu reprezentácie pripomienkovať a upraviť predložený materiál," reagoval odbor komunikácie.
Politizácia v nastavení vysokých škôl nie je podľa ministerstva školstva možná. Poukazuje na to, že aj v súčasnosti správna rada funguje obdobne a novela zákona jej neumožní konať svojvoľne, keďže bude schvaľovať návrhy rektora. Na margo voľby rektora, ktorého v súčasnosti volí akademický senát, poznamenalo, že členovia správnej rady, nominovaní ministerstvom, budú pri novom spôsobe voľby tvoriť iba desať percent všetkých hlasov. Cieľom zmeny má byť umožniť do univerzitného prostredia aj vstup verejnosti, trhu práce, vedecko-výskumného či podnikateľského sektora.
Reforma vysokých škôl má podľa premiéra Eduarda Hegera (OĽANO) veľa dobrých parametrov, na ktorých zároveň panuje zhoda aj s akademickou obcou. "Čo sa týka samospráv alebo riadenia vysokých škôl, myslím si, že je to oblasť, o ktorej potrebujeme diskutovať. Som si istý, že dôjdeme k záverom, ktoré naplnia cieľ, a to je zvýšenie kvality vysokých škôl. Posledné, čo by sme chceli, je politizácia vysokých škôl," dodal Heger po návšteve Košíc a rokovaní s rektormi košických univerzít.
