Tetovania na ich predlaktiach sa stali tým najodpornejším symbolom holokaustu. Väznení muži, ženy i deti, ktorí prežili kruté vyhladzovanie v táboroch smrti, sa svojich čísiel, rovnako ako spomienok na prežité hrôzy, už nikdy nezbavili. Naopak, opäť ich oživila dražba naplánovaná na 9. novembra. Tzolmanov aukčný dom v nej ponúkal zbierku štrnástich tetovacích pečiatok s ihlami aj s návodom od výrobcu Aesculap za 35-tisíc eur. Sada je podľa aukčného domu jedna z troch, o ktorých sa vie.
Prvá je vo Vojenskom lekárskom múzeu v Petrohrade a druhá zostala múzeu v Osvienčime. Aukčná sieň si vyslúžila kritiku od Daniho Dajaniho, riaditeľa izraelského pamätníka holokaustu Jad Vašem. Podľa Daniho obchodovanie so židovskými a nacistickými predmetmi podporujú chamtiví obchodníci. Dražiteľ Meir Tzolman sa ohradil, že holokaust nechce nijak zľahčovať. „Chem zaistiť, aby sa tieto predmety dostali do správnych rúk a nezmizli zo stránok histórie,“ uviedol Tzolman. Izraelský súd však aukciu po protestoch obetí vyvražďovania pozastavil.
