Dlhé a neúprosné rokovania zástupcov jednotlivých krajín už priniesli prvé dohody na ochranu klímy, ktoré sa viacero lídrov zaviazalo splniť. Nanešťastie, nie všetci zdieľajú rovnaké názory, a tak sa mocnosti ako Čína či Rusko opäť neradia k tímovým hráčom.
1. Stop odlesňovaniu
Začiatok tohto týždňa priniesol v rámci rokovaní na klimatickej konferencii prvú úrodu. Už 2 dni po začatí samitu ležala na stole dohoda pre zvrátenie úbytku svetových lesov do roku 2030. Lídri zrejme dali na slová britskej kráľovnej (95), ktorá ich vyzvala konať, kým je ešte čas.
K dohode sa zaviazalo viac ako sto krajín, vrátane Slovenska, Indonézie, Kanady, Brazílie, Číny a Ruska, kde leží 85 percent svetových lesov. Na obnovu lesov plánujú poskytnúť 16,5 miliardy eur zo súkromných i verejných zdrojov.
2. Koniec používania uhlia
Viac ako štyridsať krajín sveta chce celkom upustiť od využívania toho najšpinavšieho fosílneho paliva - uhlia. Okrem jeho ťažby sa tiež rozhodli odstaviť aj svoje uhoľné elektrárne. K dohode sa pridali Kanada, Poľsko, Ukrajina i Slovensko, ktoré skončí s uhlím o dva roky.
Naopak, Austrália ako 11. najväčší spotrebiteľ a vývozca uhlia na svete pri dohode chýbal. Rovnako tak India či Čína, ktoré dokopy spália dve tretiny svetového uhlia. Peking dokonca plánuje výstavbu ďalších uhoľných elektrární. K dohode sa nezaviazali ani USA, no sľúbili aspoň zastaviť zahraničné financovanie ropy, uhlia a plynu.
3. Skleníkové plyny sa vrátili
Emisie skleníkových plynov sú jediným najväčším prispievateľom k zmene klímy. Pandémia koronavírusu vlani prispela k obmedzeniu pohybu ľudí a zastaveniu časti ekonomiky, čo malo za následok pokles emisií oxidu uhličitého o 5,4 percenta. Vedci z projektu Global Carbon na klimatickej konferencii však varovali pred ich zvýšením o 4,9 percenta.
S tak vysokou hodnotou znečistenia by sme sa mali priblížiť k rekordnej úrovni miery znečisťovania z roku 2019. Najviac škodlivín zo svetových emisií vypustila tento rok do ovdzdušia Čína, a to až 31 percent. USA i Európska únia vypustili menej emisií ako za rok 2019. Odprezentovaná štúdia na konferencii upozorňuje, že ak chceme udržať otepľovanie Zeme pod hranicou 1,5 stupňa, máme na to 11 rokov.
4. Rusko, Čína a Saudská Arábia majú „na háku“
Čas na diskusiu o záchrane klímy si veru nenašli. Hoci kritický stav Zeme napovedá, že sme 5 minút od katastrofy, Čína, Rusko či Saudská Arábia sa konferencie rozhodli nezúčastniť. Kritiku jedných z najväčších hráčov si neodpustil ani americký prezident Joe Biden (78).
„Čína stratila schopnosť ovplyvňovať ľudí na celom svete a všetkých ľudí tu na COP. Rovnakým spôsobom by som argumentoval v súvislosti s Ruskom,“ vyhlásil Biden na adresu čínskeho i ruského prezidenta. Vladimir Putin (69) však aspoň prostredníctvom videa odkázal na záväzok Ruska chrániť lesy a dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2060.
5. Stop emisiám metánu
Do deviatich rokoch chcú znížiť celosvetové emisie metánu o približne 30 percent v porovnaní s rokom 2020. Stopku tomuto bezzápachovému, bezfarebnému a výbušnému plynu sa rozhodlo dať viac ako sto krajín. Ak by prišlo k zníženiu emisií metánu, teoreticky by to prispelo k zníženiu rastu teploty o 0,2 stupňa do roku 2050.
Do iniciatívy s názvom Global Methane Pledge, teda globálny sľub o metáne, sa pripojili krajiny, ktoré dokopy produkujú takmer polovicu metánu na svete. Medzi nimi však opäť chýbajú Rusko, India i Čína, ktorí patria k najväčším znečistovateľom atmosféry týmto plynom. Jeho nadmerné množstvo môže za viac ako 25 percent otepľovania Zeme.