Zatiaľ čo jeho spolužiaci a kamaráti nemajú ani páru o tom, aký sa kde používa kroj, Matúš je vo folkóre ako doma. Nechodí po nociach na diskotéky, ale chodí na svadby čepčiť nevesty a šporí si na nákupy krojov. Matúš odkladá každé jedno euro, ktoré zarobí alebo dostane od maminy. No nekupuje si hry, drahú elektroniku ani nebehá z jednej párty na druhú. „Radšej si nič nekúpim a odložím, aby som si postupne mohol kupovať kroje,“ prezradil vysmiaty Matúš.
Ten sa začal krojmi zaoberať, keď starká doma prala, škrobila a žehlila svoje kroje. Časom si vypestoval vášeň k zberateľstvu, zisťovaniu si informácií a napokon samotné kroje aj začal robiť. „Moja sestra sa mala vydávať a bolo jasné, že kroj pre ňu budem robiť ja,“ povedal s tým, že po nociach z jej kroja opatrne čistil fľaky, aby nezišli farebné kvietky.
V skriniach visia samé kroje
Talentovaný deviatak má tradičné kroje takmer všade. „Mám doma viac krojov ako oblečenia. Všetko oblečenie, ktoré som už nenosil, som vyhodil, len aby som si na kroje urobil miesto. Mám teraz 300 súčiastok z krojov a veľmi sa z toho teším,“ dodal Matúš, ktorému neprekáža, že jeho záľube spolužiaci veľmi nerozumejú. „Na začiatku sa mi aj smiali, no neskôr pochopili, že to proste mám rád,“ odhalil školák s tým, že by chcel vyštudovať strednú veterinársku školu.
„Veľmi ma bavia aj zvieratá, ale krojom sa nikdy neprestanem venovať. Chcem zarábať, aby som si mohol celé kroje kúpiť. Keď som videl, ako niektorí staré kroje vyhadzujú, bolo mi to veľmi ľúto. V minulosti vyrábali kroje aj celé zimy a dnes je málo ľudí, ktorí si túto prácu vážia,“ uzavrel Matúš s tým, že jedného dňa chce spraviť výstavu svojich krojov.
