"Prvá výrazná zmena sa odohrala už počas prvej vlny pandémie, keď sa v máji 2020 na druhé miesto v poradí závažnosti dostal tento donedávna neznámy fenomén," uviedla sociologička Zora Bútorová v publikácii Inštitútu pre verejné otázky (IVO) s názvom Slovensko po troch desaťročiach slobody.
Pandémiu vtedy zaradilo medzi trojicu najzávažnejších problémov 45 percent ľudí. "Takmer toľko ako počet ľudí (46 percent) znepokojených dosahom pandémie na fungovanie ekonomiky," priblížila sociologička. V porovnaní s obdobím pred pandémiou, keď stav ekonomiky trápil len 11 percent ľudí, ide o prudký nárast. Medzi ďalšími najzávažnejšími problémami bolo zdravotníctvo, nezamestnanosť a životná úroveň.
Druhá vlna pandémie priniesla ďalšie výrazné posuny vo vnímaní spoločenských problémov, za najpálčivejší problém ju označilo 78 percent respondentov. Prudko stúpla kritika stavu politiky, pričom hlavný problém respondenti videli v neefektívnom fungovaní vlády, nejednotnosti vládnej koalície, tiež v chaotickej komunikácii vládnych rozhodnutí. "Terčom najväčšej kritiky bol vtedajší premiér Igor Matovič," priblížila Bútorová.
Do popredia sa dostali aj problémy zdravotníctva, najmä hrozba kolapsu nemocníc a zdravotníckeho personálu či nedostatočná vybavenosť nemocníc. Zvýšila sa tiež citlivosť obyvateľstva na problém školstva a vzdelávania, čo je podľa sociologičky spôsobené najmä tým, že verejnosť vnímala úskalia dištančného vzdelávania.
Na druhú stranu, menej ľudí trápila korupcia, klientelizmus a netransparentnosť. Zatiaľ čo pred pandémiou ich medzi najzávažnejšie problémy radilo 40 percent respondentov, v januári 2021 už len 11 percent.