Už okolo roku 300 p.n.l. nájdeme v starovekej Číne prvé zmienky o umelých kvetoch. Vyrábali ich zo zlata, porcelánu, hliny, papieru. Rovnako aj v starovekom Grécku a Ríme nájdeme umelé kvety z rohoviny a rôznych kovov. Dôvod výroby umelých kvetov bol všade rovnaký - estetickosť a trvácnosť. Vyrobiť ste mohli aj kvety ktoré v reálnom svete neexistovali a hlavne - vydržali večnosť oproti tým živým. Že to nie sú typické, umelé kvety ako ich poznáme dnes? No tie zlaté a porcelánové asi nie. Avšak Čína vyrábala už v tej dobe náhrady, ktoré vyzerali ako živé. Hádate správne, mohol za to objav hodvábu.
Profesionálne náhrady rastlín sú v súčasnosti kombináciou hodvábu, polyetylénu, rôznych silikónov a často obsahujú prírodné prvky, napr. skutočný drevený kmeň. Ale najpodstatnejšou zložkou je práve hodváb, ktorý tvorí viac ako 90% takejto umelej rastlinky. A Čína mala na hodváb monopol po niekoľko stáročí. Podľa legendy vďačíme za objav hodvábu manželke Žltého cisára (3000 rokov p.n.l.) Lei-Tzu. Vraj jej do poháru s horúcim čajom spadla kukla priadky morušovej. Keď ju chcela vybrať, začala sa jej rozplietať v prstoch a ona tak ťahala prvé vlákno. Samotná výroba hodvábu je veľmi zaujímavá. Najprv 23-26 dní chováte húsenice priadky morušovej, ktoré žerú listy moruše. Pokusy nahradiť listy inou potravou dopadli vždy neúspešne. Húsenica narastie z veľkosti mravca na dĺžku cca 5cm. Potom sa zakuklí. Z tejto kukly sa potom ťahá hodvábne vlákno. Húsenicu však musia zabiť, inak sa kukla poškodí. Stará technika bola každú jednu osobitne prepichnúť ihlou. Dnes sa obaria horúcou vodou. Z jednej kukly je 500 až 1000 metrov použiteľnej nitky, ktorá sa splieta do klasických nití a následne sa z nití tká hodváb. Najjemnejší hodváb sa robí z 5-10 nitiek, klasický z 25 až 30. Je to veľmi prácna robota, na jednu blúzku potrebujete okolo 600 kukiel, na obyčajný šál okolo 200, kravata ich potrebuje 160. Farba nitiek je biela alebo žltá, ak chceme iné farby musíme farbiť samotné nite, nie výslednú hodvábnu látku.
Zaujímavým faktom dnes je, že celá technika výroby hodvábu je nesmierne ekologická a bezodpadová. Každý motýľ nakladie 300 až 500 vajíčok, na ďalší chov sa necháva 3% húseníc. Asi vás napadlo, čo robia s toľkými mŕtvymi húsenicami. Nuž, sme v Ázii. Opečú sa na oleji a sú bežnou pochúťkou v Číne, Vietname a Kambodži. Z kukiel spomínaných 3% preživších sa robia napr. masážne tampóny. Dokonca sa využije aj trus húseníc. V tradičnej čínskej medicíne, alebo sa pridáva do podstielok vankúšov - zabezpečuje vraj pokojný spánok. Cyklus dokonalý ako perpetum mobile.
Silk-way, čiže hodvábna cesta, vznikla práve kvôli obchodu s hodvábom. Tajomstvo výroby hodvábu bolo najstráženejším tajomstvom a pokusy vyviezť kukly priadky morušovej z Číny sa trestali smrťou. Do Európy ich vraj v dutine svojich palíc prepašovali dvaja mnísi okolo roku 550 n.l.. Hodváb sa používal na lekárske účely a na výrobu nesmierne drahých látok pre majetné vrstvy. Až v 12. storočí začali taliani vyrábať z hodvábu umelé kvety. Nasledujúcich 300 rokov to skúšali najmä francúzi a dotiahli výrobu umelých kvetov z hodvábu k dokonalosti. Vyvážali ich najmä do Anglicka a neskôr do Ameriky. Umelé kvety zažili svoje zlaté obdobie najmä vo viktoriánskej dobe, pričom drahý hodváb sa nahrádzal celou plejádou lacnejších, nehodvábnych látok. Je zaujímavé zistiť, aké staré môžu byť umelé kvety a aká je ich história.
V poslednom storočí nastúpili umelé kvety a rastliny na svoju vytrvalú cestu za úspechom. Pomohli najmä veci ako nenáročnosť, trvácnosť, nulová starostlivosť, celoročné kvitnutie… Pre použitie umelých rastlín hovorí množstvo argumentov, rovnako by sme našli aj zásadné dôvody prečo použiť živé kvety. Avšak v poslednej dobe začínajú prevažovať pozitíva. Súvisí to aj so stále sa zväčšujúcou skupinou alergikov, ale aj so životným prostredím. Obrovské množstvá pitnej vody, ktorá sa spotrebuje v ohromných skleníkoch na rezané kvety začína byť problém, rovnako ako množstvo pesticídov proti škodcom, ktoré sa použijú. Navyše, ak rezané kvety prinesú potešenie naozaj len na pár hodín, či dní, bude ekonomická otázka stále viac braná do úvahy.
Najmodernejšie profesionálne imitácie rastlín sú produkty, ktoré musíte niekoľkokrát ohmatať a podrobne popozerať, kým s istotou vyrieknete verdikt: umelé. Sú vizuálne dokonalé, príjemné na dotyk, často s prirodzenou vôňou. Celý dojem a výsledok závisí len od triedy kvality, ktorú pri náhradách zvolíte. Špecialisti na tie najkrajšie umelé rastliny sú na portáli hk-green.sk. Pre váš krajší život.
