Máte zaujímavý tip, záľubu alebo fotky, o ktoré sa s nami chcete podeliť? Neváhajte a pošlite nám ich na tip@novycas.sk alebo na WhatsApp na číslo 0918 620 001!
Sestra Helena Greisingerová do komárňanskej nemocnice nastúpila dva týždne po maturitách a starať sa o pacientov sa jej páči aj po 50 rokoch praxe. Jej začiatok cesty k najkrajšiemu poslaniu ovplyvnila osobná skúsenosť. ,,Keď som mala šesť rokov, ležala som na krčnom oddelení so zápalom stredného ucha. Táto situácia sa opakovala každý rok až do mojich dvanástich rokov. Keďže som sa často stretávala so sestričkami na oddelení a videla som ich prácu, povedala som svojim rodičom, že ja chcem byt sestrička. Pamätám sa, že ako malej sa mi páčili uniformy sestričiek a neskôr práca s deťmi a ošetrovanie a pomoc pri liečení chorých ľudí,“ prekvapujúco uvádza Helena. Ako prezradila v rozhovore pre AGEL SK, zaujímala ju práca sestier, podávanie liekov a injekcií, a tak sa jej ORL oddelenie stalo osudným.
Počas svojej práce spoznala obrovské množstvo ľudí a ich osudov. ,,Z detí sa postupom času stali rodičia. Keď sa s nimi dnes stretávam, poniektorí rozprávajú o vnúčatách. A to je pre mňa veľká radosť. Mnohých si pamätám veľmi podrobne aj to, na ktorej izbe ležal, čo s ním bolo, kto ho ošetroval a akú mal diagnózu,“ hovorí s láskou k pacientom sestra.
Najsilnejší zážitok má zo 70. rokov. ,,Mladý pacient bol po operácii mandlí a skomplikoval sa mu zdravotný stav. Musel byť prevezený do Bratislavy. Vtedy neboli helikoptéry a záchranné služby na takej úrovni ako teraz. Mali sme staré sanitky a ja ako sestra spolu s primárom sme robili v sanitke sprievod a všetko preto, aby pacient prežil. Musel dostávať počas transportu krv. Ja sama som celý čas držala fľašu s krvou nad hlavou pacienta. Primár ošetroval počas celej cesty ranu pacientovi. Bola to záchrana života. Pacient prežil, vyliečil sa. Po čase sa oženil a nasťahoval do bytovky, v ktorej som bývala aj ja,“ opisuje nevyspytateľné cesty osudu Helena.
Za desiatky rokov si vyskúšala nielen prácu na ORL oddelení, ale a na oddelení hematológie a transfúziológie, ako kalmetizačná sestra a sestra na dispenzárnej ambulancii. Od roku 2000 dostala stále miesto v gynekologickej ambulancii v nemocnici Komárno, kde pracovala až do roku 2012, kedy odišla do dôchodku. Srdce jej však skončiť nedovolilo a znovu sa vrátila k pacientom. ,,Ako dôchodkyňa sa veľmi necítim a do dnešného dňa pracujem ako zastupujúca sestra v nemocnici na gynekologickej ambulancii, onkogynekologickej ambulancii, infekčnej ambulancii, na onkologickom oddelení a novorodeneckom oddelení. Už štvrtý rok pracujem aj na ambulantnej pohotovostnej službe pre dospelých. Stále som aktívna a svoju prácu milujem,“ vyznáva sa zdravotníčka.
