Právom je pokladaný za jedného z najvšestrannejších slovenských výtvarníkov. Za svoju ilustrátorskú tvorbu získal umelec množstvo prestížnych domácich i zahraničných ocenení. Jeho bohaté portfólio tvoria maľby, sochy, grafiky, vytvoril aj mnohé známe logá. Cipár sa narodil v osade Semeteš, ktorá je časťou obce Vysoká nad Kysucou. Jeho demokraticky zmýšľajúci rodičia sa v období prvej Československej republiky vrátili z Ameriky a snažili sa podnikať.
Cipár po maturite študoval slovenský jazyk a výtvarnú výchovu u Eugena Lehotského, neskôr si doplnil vzdelanie u Vincenta Hložníka a Petra Matejku. Ďalšie cenné skúsenosti získal v indickom Naí Dillí v Children‘s Book Institute, viedol workshop pre ilustrátorov na Srí Lanke a získal štipendium v Spojených štátoch amerických. Ako uznávaný výtvarník stál pri zrode a realizácii viacerých kultúrnych projektov, ako je napríklad Bienále ilustrácií Bratislava (BIB) či Trienále insitného umenia.
„Maľujem skoro denne. Keď nie som v ateliéri, som nervózny, nevrlý, nesvoj. Ale keď pracujem a ide mi to, keď viem, čo budem robiť, som láskavý, rozdávam sa a je mi dobre na svete,“ povedal o svojej tvorbe Cipár. V novembri 1989 bol jedným zo zakladateľov hnutia Verejnosť proti násiliu (VPN) a aktérov Nežnej revolúcie.
V Cipárovej tvorbe sa prelínali voľná maľba, kresba, kaligrafia, grafika, ale i sochárstvo a medailérstvo. Jeho aktivity siahali aj do oblasti reklamnej a plagátovej tvorby, animovaného filmu a scénografie. Bol tiež tvorcom značiek a logotypov a poznajú ho aj generácie detí vďaka jeho nadčasovým ilustráciám - jednou z najznámejších je Zlatá brána od Márie Ďuríčkovej, ktorej dodal nezameniteľnú podobu.
K zosnulému legendárnemu umelcovi sa vyjadril aj rodinný priateľ Štefan Šimák mladší. „Máme jeho vitráže v kaplnke na Zámku Šimák v Pezinku, ktoré tu zostanú navždy, pretože je to národná kultúrna pamiatka. Okrem toho sú na zámku inštalované jeho obrazy na rôznych miestach,“ uviedol Šimák. Jednu z posledných vecí, ktorú podľa neho oceňovaný umelec robil, je návrh k pomníku jeho otca Štefana Šimáka staršieho, pretože boli veľkí kamaráti.
„Takže my aj touto cestou chceme vyjadriť úprimnú sústrasť jeho rodine, v rámci nás Šimákovcov. Sme milovníci Miroslava Cipára, diela si, samozrejme, necháme. Miro je neodmysliteľná súčasť našej rodiny,“ uzavrel.
Ocenenia
- Viacnásobná Cena vydavateľstva Mladé letá
- Čestné uznania a ceny zo súťaže Najkrajšia kniha
- Plakety BIB 73 a BIB 77
- 1977 - Európska cena na Univerzite v Padove, zlatá medaila BIB a bronzová medaila IBA v Lipsku
- 1979 - Nositeľ ceny Ľudovíta Fullu
- 1982 - Zlatá medaila na IBA Lipsko
- 2001 - Nositeľ Radu Ľudovíta Štúra I. triedy