V pondelok sa pokúsili prekonať bariéry v podobe žiletkového plotu, v čom im bráni poľská armáda. Poľsko označilo kritickú situáciu za ďalšiu bieloruskú nepriateľskú akciu namierenú proti ich krajine. Bieloruský diktátor Alexandr Lukašenko tak stupňuje tlak na Európsku úniu cez podporu masovej nelegálnej migrácie. O čo diktátorovi ide a ako zareaguje Európska únia? Aktivuje Varšava článok 4 zmluvy o NATO s cieľom vysporiadať sa s migračnou vlnou?
Podľa hovorcu poľskej vlády Piotra Müllera je na hranici medzi Poľskom a Bieloruskom takmer štyritisíc ľudí, ktorí sa chystajú prejsť do Poľska. Hovorkyňa poľskej pohraničnej stráže informovala, že v oblasti hraničného priechodu Kuznica aktuálne nedochádza k nebezpečným situáciám, hoci v pondelok to vyzeralo celkom inak. Migranti prevažne z Blízkeho východu a Afriky sa pokúšali dostať cez plot za pomoci vyvrátených stromov. Na poľské jednotky pri hranici dokonca hádzali rôzne predmety.
Poľská strana sa preto rozhodla priechod uzavrieť. „Očakávame, že v nasledujúcich hodinách budú útoky na našu hranicu zo strany skupín stoviek ľudí obnovené,“ vyhlásil Pawel Soloch, šéf poľského Národného bezpečnostného úradu. Výbor pre štátnu hranicu Bieloruskej republiky podľa agentúry TASS uviedol, že utečenci začali ničiť plot po tom, čo na nich poľské sily použili nesmrtiace zbrane. Údajne mali na ľudí hľadajúcich ochranu použiť slzotvorný plyn. Medzitým poľský premiér Mateusz Morawiecki na sociálnej sieti napísal: „Vláda je odhodlaná a bude brániť bezpečnosť našej krajiny a celej EÚ.“ Bieloruské úrady však celú vec vidia inak. Migranti sa podľa nich snažia uplatniť len svoje právo požiadať o azyl v Európskej únii. Podľa nich migranti nepredstavujú bezpečnostnú hrozbu, pretože sa nesprávajú agresívne.
Pomsta Lukašenka za sankcie
Poľsko nie je jedinou krajinou, do ktorej sa utečenci snažia nelegálne dostať cez Bielorusko. Vyššiemu počtu migrantov čelia Litva aj Lotyšsko, ktoré obviňujú Bielorusko, že im ich na územie posiela zámerne. Podľa oboch krajín tak Bielorusko na čele s Lukašenkom koná v snahe narušiť stabilitu EÚ a pomstiť sa jej za sankcie, ktoré únia uvalila na bieloruský diktátorský režim kvôli porušovaniu ľudských práv a brutálnemu potlačovaniu bieloruskej opozície.
Minsk akékoľvek obvinenia z migračnej krízy naďalej odmieta. Európska komisia situáciu na vonkajšej hranici EÚ monitoruje. Zároveň pripravuje sprísnenie sankcií, ktoré by mohli zasiahnuť aj leteckú spoločnosť Belavia, cielene prepravujúcu migrantov. Brusel však apeluje na Poľsko, aby nedopustilo humanitárnu katastrofu. Európska únia v utorok v reakcii na napätú situáciu pri poľských hraniciach sprísnila podmienky vydávania víz pre predstaviteľov bieloruského režimu. Členské štáty dočasne zrušili systém vydávania víz, na ktorom sa EÚ s Bieloruskom vlani dohodla.
Zvažujú aktivovať článok 4
Situácia na hraniciach sa však môže podľa poľského prezidenta Andrzeja Dudu kedykoľvek zhoršiť. Pre závažnosť celej situácie musel Duda skrátiť svoju návštevu Slovenska, ktorú mal pôvodne začať už v pondelok. Predseda poľskej opozičnej Občianskej platformy (PO) Donald Tusk vyhlásil, že Poľsko by malo zvážiť aktivovanie článku 4 Severoatlantickej zmluvy. Podľa neho sa členovia NATO stretávajú, aby prediskutovali obavy z ohrozenia územnej celistvosti, politickej nezávislosti alebo bezpečnosti. Keďže to navrhol opozičný líder, ide zatiaľ len o odporúčanie vláde, aby k takémuto kroku pristúpila.
Lukašenko si koleduje o ďalšie sankcie
Alexander Duleba, analytik Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA)
- Je to Lukašenkova odpoveď na sektorové sankcie, ktoré schválila Európska únia, pretože tie sankcie sa týkajú hlavne ropného a chemického priemyslu a je to pre Lukašenka a jeho režim veľmi citeľná strata. Rozhodol sa pre takýto spôsob odpovede, teda pre organizované prevážanie migrantov. Je to jeho rozhodnutie, no myslím si, že mu to nepomôže, ani to nezmení sankčnú politiku. Naopak, myslím si, že skôr si takto koleduje o ďalšie sankcie.
