Uvádza sa to v dokumente, ktorý má k dispozícii agentúra AFP. Tento návrh obsiahnutý v prehľade "Strategického kompasu" o hrozbách, ktorým EÚ v súčasnosti čelí, má na budúci pondelok predložiť ministrom zahraničných vecí a obrany 27 členských štátov šéf európskej diplomacie Josep Borrell. "Musíme byť schopní reagovať na bezprostredné hrozby alebo rýchlo reagovať na krízovú situáciu, napríklad na záchrannú a evakuačnú misiu alebo na stabilizačnú operáciu v nepriateľskom prostredí," píše sa v návrhu dokumentu.
"Na tento účel vyvinieme kapacitu rýchleho nasadenia EÚ, ktorá nám umožní rýchlo nasadiť modulárne jednotky so silou až 5-tisíc vojakov vrátane pozemných, vzdušných a námorných zložiek," uvádza sa v doteraz nezverejnenom texte. V návrhu sa ďalej píše o tom, že jednotky by mali začať s výcvikom od roku 2023 a do roku 2025 by sa mali stať "plne funkčné".
Borrell prvýkrát predložil návrh na zriadenie 5000-člennej jednotky rýchlej vojenskej reakcie v marci. Nemecko a ďalšie členské štáty EÚ sa vyslovili za zriadenie nových síl EÚ. Naopak Poľsko a pobaltské štáty vtedy plány nepodporili. Jedným z dôvodov bolo to, že tieto krajiny sa doteraz pri vojenských a obranných otázkach spoliehali predovšetkým na Severoatlantickú alianciu (NATO) a obávajú sa možného oslabenia spojenectva s USA.
Únia už v súčasnosti má k dispozícii takzvané bojové skupiny EÚ. Ide o ozbrojené sily, ktoré je možné rýchlo nasadiť v teréne. Bojové skupiny boli vytvorené ešte v roku 2005, ale vzhľadom na politické, technické a finančné prekážky neboli zatiaľ ešte nikdy nasadené.