Máte fotografiu s legendárnym Mekym Žbirkom? Ako si pamätáte stretnutie s ním? Pošlite foto aj s opisom stretnutia na tip@novycas.sk
Miro Žbirka a Ján Lehotský patrili medzi základné piliere skupiny Modus. Hoci sa cesty oboch hudobníkov neskôr rozišli, obaja vždy s rešpektom spomínali na spoluprácu. Ako vnímal rozchod s Mekym spevák a skladateľ Ján Lehotský (74)?
Kedy ste sa zoznámili s Mirom Žbirkom?
- Svojím spôsobom som ho sledoval ešte za čias, keď bol prvý Modus, keď chlapci hrali na Západe. S „modusákmi“ som sa bližšie skamarátil ešte počas pôsobenia u Ľuba Beláka vo Švajčiarsku. Keď sme mali ako kapela voľný deň, nasadli sme do auta a šli sme ich navštíviť do Gstaadu. Keď zase mali voľno „modusáci“, chodili na revanš za nami do Montreaux. Vtedy sme sa vnímali s Mekym hmatateľnejšie, všímali sme si, čo robí jeden, čo robí druhý... Meky bol veľmi muzikálny, mal rád Bee Gees, Beatles, takisto ako ja. Boli sme hudobným vkusom na rovnakej vlnovej dĺžke.
Tam ste si padli muzikantsky do oka?
- Ja som do Modusu vstúpil v roku 1972. Kapela bola zložená z kvalitných muzikantov, ale chalani nemali svoj vlastný repertoár. Prevzal som velenie s ideou, že budem robiť svoje skladby. Zostavy Modusu sa postupne menili. Modus II sa sformoval v roku 1974. Stretávali sme sa v pivničke v bratislavskej kaviarni U Rolanda na dnešnom Hlavnom námestí. Tam sme skúšali a snívali o sláve. Mekyho som náhodou stretol v lete 1976 pri Roland klube, práve končil v orchestri Gustáva Offermanna a bol voľný. Prezradil som mu, že robím novú zostavu Modusu. Povedal som mu o skvelej speváčke Marike Gombitovej a on do toho šiel.
Tešili ste sa, že budete spolu v kapele?
- Dlho som nerozmýšľal. Okamžite som bol za. Mnohí sa čudovali, keď Meky, podobne ako niektorí hudobníci pred ním a potom aj po ňom, opustil teplé miestečko u Offermanna, istý príjem a stavil kartu na neistú budúcnosť v kapele, ktorá mohla, ale tiež nemusela zarezonovať.
Neprekážalo vám, že ste mali obaja ambíciu v kapele spievať, a nielen hrať?
- Vôbec to neprekážalo, mali sme obaja inú farbu hlasu, ale pritom dokopy to znelo veľmi dobre.
