Uviedla to v noci na piatok americká tlačová agentúra Bloomberg, ktorá sa odvolala na vlastné zdroje.
Tieto závery vychádzajú z informácií, ktoré USA ešte nezdieľali s európskymi vládami, čo by sa muselo stať skôr, ako sa prijme akékoľvek rozhodnutie o kolektívnej reakcii, tvrdia zdroje oboznámené s úvahami americkej administratívy.
Správa prichádza v období, keď medzi Moskvou a euroblokom trvá napätie v súvislosti s migračnou krízou na bieloruských hraniciach a s dodávkami energonosičov do Európy.
Rusko tvrdí, že presuny vojakov a vojenskej techniky na jeho území sú jeho internou záležitosťou a popiera akékoľvek agresívne úmysly. Moskva, naopak, obvinila Spojené štáty z provokácie, keď sa tento týždeň americké vojnové lode v Čiernom mori plavili v blízkosti ruského územia.
Podobné napätie vypuklo aj na jar tohto roku, keď USA a Severoatlantická aliancia obvinili Rusko z toho, že k hraniciam s Ukrajinou presunulo až 100.000 vojakov, tankov a bojových lietadiel.
Táto kríza sa zmiernila po tom, čo americký prezident Joe Biden zavolal ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi a navrhol usporiadať ich spoločné stretnutie, ktoré sa konalo v júni v Ženeve.
Posledné presuny ruských jednotiek a tankov smerom na Ukrajinu viedli riaditeľa americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) Williama Burnsa, aby tento mesiac navštívil Moskvu, kde absolvoval aj telefonický rozhovor s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
So šéfom Kremľa v stredu telefonicky hovorila aj nemecká kancelárka Angela Merkelová, ktorá ho požiadala, aby využil svoj vplyv na spojenca Ruska - Bielorusko - a zasadil sa za zmiernenie krízy v súvislosti s tisíckami migrantov z Blízkeho východu, ktorí sa snažia prekročiť hranice Poľska a ďalších krajín vo východnej časti EÚ. Putin takúto intervenciu odmietol, dodal Bloomberg.
Z vyjadrení, ktoré novinárom po rokovaní s americkým ministrom zahraničných vecí Antonym Blinkenom poskytol šéf ukrajinskej diplomacie Dmytro Kuleba, vyplýva, že predstavitelia USA sa s ním podelili "aspoň o nejaké nové informácie", ktoré vyvolali obavy Washingtonu, konštatovala agentúra Bloomberg.
"To, čo sme dnes počuli a videli vo Washingtone, zodpovedá našim vlastným zisteniam a analýze, pridáva niektoré nové prvky, ktoré nám umožňujú získať lepší a komplexnejší obraz," vyhlásil Kuleba.
Agentúra Bloomberg vo svojej správe uviedla, že predstavitelia Bieleho domu nateraz nereagovali na jej žiadosť o komentár k údajnej hrozbe ruskej invázie na Ukrajinu.
Ruské zdroje zároveň uvádzajú, že Moskva teraz nemieni začať vojnu s Ukrajinou, hoci chce demonštrovať pripravenosť použiť v prípade potreby silu. Samotná ofenzíva je nepravdepodobná, keďže ruské jednotky by čelili odporu verejnosti v Kyjeve a ďalších mestách, tvrdia ruské zdroje.
Varovanie Spojených štátov týkajúce sa Ukrajiny prichádza v čase sporu medzi Poľskom a Bieloruskom, ktoré je blízkym ruským spojencom, a odohráva sa uprostred neistoty súvisiacej s dodávkami zemného plynu z Ruska do Európy.
V situácii, keď Západ pripravuje nové sankcie proti Bielorusku za situáciu, ktorú EÚ považuje za vykonštruovanú migračnú krízu, prezident Alexandr Lukašenko vo štvrtok pohrozil odstavením kľúčového plynovodu Jamal-Európa prepravujúceho ruský plyn do EÚ. Lukašenko by k tomu podľa vlastných slov pristúpil v prípade, ak Poľsko uzavrie svoju hranicu s Bieloruskom.
"Odporučil by som vedeniu Poľska, Litovčanom a ďalším ľuďom s dutými hlavami, aby pred tým, ako niečo povedia, porozmýšľali," zdôraznil Lukašenko, keď varoval pred odstávkou plynovodu.
Situácia v Bielorusku je "potenciálnou frontovou líniou" a nemala by sa podceňovať, upozornil ukrajinský minister Kuleba počas návštevy Washingtonu.
Jeho americký rezortný partner Antony Blinken priznal, že Spojeným štátom nie je jasné, aké sú zámery Moskvy voči Ukrajine. V mene USA však súčasne vyjadril obavy, že Rusko by sa mohlo pokúsiť "zopakovať to, čo sa stalo v roku 2014", keď k svojmu územiu na základe sporného referenda pripojilo Krymský polostrov a mesto Sevastopol a súčasne podporilo proruských separatistov na východe Ukrajiny.