O tom, čo toto významné uznanie pre rodinu znamená, ale najmä aký bol život s profesionálnym hokejom a o ceste na vrchol porozprávala exkluzívne pre Nový Čas Nedeľa mama Mariána a Marcela Hossu Marika Hossová.
Dvadsať rokov ste vstávali o pol piatej ráno, aby ste zvládli kolotoč – deti, práca a hokej. Nemali ste niekedy za ten čas chuť povedať si dosť, stačilo a nevládzem?
Poviem vám, bolo to náročné. Niekedy máte ťažké obdobie a poviete si už nevládzem… A potom prídu krásne dni, a to vás posúva dopredu. Nedalo sa povedať a dosť. Nemali sme pri sebe rodinu, ktorá by nám pomohla. Manžel hrával hokej profesionálne, takže bol stále na cestách a ja som väčšinou bola s deťmi sama. Okrem toho som chodila na šiestu do práce do Ozety.
Ako vyzerali víkendy u Hossovcov?
Ako žiaci mávali chlapci počas víkendov zápasy na striedačku - jeden víkend doma, druhý u súpera. Keď hrávali doma, chcela som ich vidieť hrať. Marcel ako mladší hrával doobeda, Marián poobede. Keď sme potom prišli domov, každý sa chcel rýchlo najesť. Takže dopredu som musela navariť, všetko pripraviť a zorganizovať. Nebolo to ako dnes, že si zavoláte donášku do domu, alebo sa idete najesť do reštaurácie.
Život vrcholového športovca je náročný. Vy ste mali doma hneď troch. Ako ste to všetko zvládali?
Keď ešte manžel profesionálne hrával hokej, všetko bolo trojmo. Bolo to len o tom, kto mal kedy zápas, kto má kedy tréning a všetko okolo školy. Boli sme mladší, ale dôležité bolo všetko dobre naplánovať a stihnúť. Keď chlapci chodili na hokejovú školu na Sihoť v Trenčíne a každý deň trénovali, bolo im treba zabezpečiť doučovanie.
Akí boli Marcel a Marián v ranom detstve? Dočítate sa v Novom Čase Nedeľa
