Tá je pre dlhy od roku 2005 v nútenej správe a občania v petícii žiadajú primátora a poslancov hlavného mesta o bezodkladné riešenie situácie. Poukazujú na to, že 16 rokov trvajúca nútená správa neprináša žiadne zlepšenie a evidovaný dlh mestskej časti narástol na viac ako 12 miliónov eur. To je viac ako 14 násobok aktuálneho ročného rozpočtu.
Starostka Devína Ľubica Kolková uviedla, že „zhoršenie“ situácie je obyčajná matematika, pretože pri každom jednom veriteľovi majú rôzne podmienky splácania jednotlivých dlhov. „Každý rok dodržiavame podmienky splácania nášho dlhu podľa konsolidačného plánu, keď to všetko podčiarkneme a spočítame, každý rok nám náš dlh narastá o cca 300.000,- EUR,“ vysvetľuje starostka. Nútená správa má na celú mestskú časť drvivý dopad. Starostka upozornila, že pokiaľ niečo chýba v bežnej, štandardnej obci, po dohode v zastupiteľstve a s prihliadnutím na rozpočtové možnosti, obec to obstará ku spokojnosti svojich občanov. „Nemôžeme žiadať o programové peniaze na rozširovanie školy a škôlky, či nakúpiť lepšiu techniku našim hasičom, naše deti nedostávali dotácie na obedy, ani žiadne iné dotácie. Nebyť povinnosti správcu spravovať zverený majetok, už by sa nám ten nám zverený majetok dávno rozpadol. Údržba verejných priestorov takisto pokrivkáva, naši poslanci a členovia komisií pracujú zdarma, zamestnanci úradu i škôlky nepoznajú slovo odmena,“ vymenúva Kolková bezútešnú situáciu mestskej časti. Pokiaľ bude Devín naďalej fungovať bez možnosti investovania do čohokoľvek, nebude môcť naďalej čerpať akékoľvek podporné financovanie rôznych zámerov či rozvojových projektov.
„Po poslednom vyjadrení magistrátu že im takisto zákon neumožňuje zaplatiť naše dlhy za nás, zostáva už len „lobovať“ u zákonodarcov o akýsi „Lex Devín“ s cieľom umožniť nám výnimočným, zákonným spôsobom niečo ako konkurz. Inak bude nútená správa v Devíne slovenskou Neverending Story,“ hovorí starostka a dodáva, „Dostali sme aj ponuku z istej banky vydať cenné papiere z predaja ktorých by sme mali vedeli uspokojiť veriteľov. Ide o v našich končinách neštandardný postup, preto túto možnosť aktuálne skúma komisia zložená z našich poslancov a ďalších odborníkov, zriadená špeciálne za týmto účelom,“ uzatvára Kolková.
Hlavné mesto neberie problém nútenej správy mestskej časti na ľahkú váhu, no riešenie problému vidí primárne na strane štátu a to konkrétne ministerstva financií SR. „Aktuálna legislatíva hlavnému mestu neumožňuje akokoľvek priamo finančne participovať na oddlžení Devína. Zákon o rozpočtových pravidlách zakazuje mestu požičať peniaze inej samospráve, ktorou Mestská časť Devín je a nemôžeme prevziať ani ináč uhradiť jej dlh,“ vysvetlila hovorkyňa Bratislavy Katarína Rajčanová. Hovorkyňa tiež povedala, že legislatívna úprava nútenej správy nepočítala so situáciou, ktorá nastala v Devíne ešte pred prijatím rozpočtových pravidiel územnej samosprávy, takže Devín nie je schopný akokoľvek sám splatiť svoj dlh. Slovenské zákony nepoznajú možnosť konkurzu či bankrotu samosprávy a tak je Devín závislý na dobrej vôli a ochote veriteľov odpísať výraznú časť svojich pohľadávok, aby mala nádej na akékoľvek refinancovanie a zníženie svojho dlhu.
