Šindľová strecha a drevené steny vydržali kvôli slabej či skôr žiadnej údržbe do roku 1961. Vtedajšie vedenie TANAP-u rozhodlo, že ju opraví, ale na streche nesmie byť kríž. „Kríž som zdemontoval a ukryl pod strechou,“ prezradil po roku 1989 Ladislav Harvan, ktorý vtedy pracoval v TANAP-e.
Druhé ťažké obdobie prežíval Symbolický cintorín po roku 1981. Komunistickí ideológovia navrhli odstránenie drevených vyrezávaných krížov a tie vytesané do skaly sa mali prekryť. A to aj napriek tomu, že objekt bol v zozname kultúrnych pamiatok. Situáciu paradoxne zachránil vtedajší najvyšší komunistický ideológ Biľak. Tvrdil, že kríž je symbolom utrpenia a nie je to náboženský symbol.
V týchto dňoch sa kaplnka dočkala obnovy. Firma spod Tatier na nej vymenila strešnú krytinu. „Zámerom bolo dodržať pôvodný tvar strechy so zašpicatenými koncami šindľov. Predlohou nám bola aj historická fotografia z roku 1949,“ upresnil Igor Cpin, vedúci ochranného obvodu Vyšné Hágy a dodal: „Nová krytina je z dreva červeného smreka, ktorý má výrazne dlhšiu životnosť ako smrek obyčajný.“
V limbovom háji pod Ostrvou je 398 tabuliek s 535 menami obetí hôr. Za ostatný rok pribudlo 7 tabuliek s 8 menami. Na pietne miesto sa vzťahuje sezónna uzávera od 1. 11. do 14. 6., čo si nedávno nevšimla ministerka Remišová a na sociálnych sieťach sa pochválila fotkami a statusom odtiaľ.
Nápad z Prahy
S nápadom vybudovať Symbolický cintorín prišiel pražský maliar Otakar Štafla. Zverejnený bol 30. 12. 1930. Prvýkrát tu položili veniec obetiam hôr 1. 11. 1936. Slávnostne ho otvorili až na Tatranských slávnostiach Klubu slovenských turistov a lyžiarov 10. a 11. 8. 1940. Kaplnku postavili popradskí murári, tesári a stolári za 10-tisíc vtedajších korún. Skolaudovali ju 28. 8. 1936.
