Vlastnícke vzťahy, výška miezd, cenotvorba potravín, spotrebného tovaru, nehnuteľností - v trhovom hospodárstve všetko funguje inak. Čo sa za vyše 30 rokov v tejto oblasti zmenilo najviac? Ako dlho sme museli pracovať na niektoré výrobky vtedy a dnes?
Priemerná mzda v Československu v roku 1989 dosiahla 3 142 korún. Keby sme túto sumu prepočítali konverzným kurzom, vyšlo by nám, že v priemere sme zarábali 104 eur. Napríklad vlani to bolo takmer 11-krát viac, lenže takto to nefunguje. Najvyššiu výpovednú hodnotu má preto vývoj reálnych miezd - nominálnych miezd očistených o infláciu. Oproti roku 1989 Slováci reálne zarábali viac až v roku 2007. „Takmer celý prepad reálnych miezd bol zaznamenaný najmä v porevolučných rokoch, a to v dôsledku viacerých devalvácií koruny, striktných ekonomických reforiem a súvisiaceho prudkého cenového rastu v krajine,“ pripomína analytička WOOD Ako dlho pracujeme. Podstatné je, koľko času sme museli na vybraný tovar odpracovať pred vyše 30 rokmi a koľko v súčasnosti.
„Na nákup väčšiny potravín nám dnes stačí odpracovať kratší čas ako kedysi,“ tvrdí Sadovská. Cenovo dostupnejšie sú aj oblečenie a obuv, aj tovar dlhodobej spotreby. Napríklad na farebný televízor sme pred 32 rokmi museli pracovať približne osemkrát, na chladničku päťkrát a na auto dvakrát dlhšie.
Pokiaľ ide o nehnuteľnosti, kým do roku 1989 sa byty zväčša prideľovali zdarma, teraz ich ceny dosahujú desiatky až stovky tisíc eur. Na byt či dom preto musíme pracovať oveľa dlhšie. „V roku 1989 sme museli na jeden štvorcový meter bytu odpracovať približne štyri dni, v súčasnosti je to až 42 dní,“ tvrdí Vladimír Kubrický z Realitnej únie Slovenskej republiky. Na druhej strane, čakanie v poradovníkoch sa stalo minulosťou, rozvinul sa štandardný trh s bývaním a záujemcovia si môžu vyberať z podstatne širšej ponuky.
Ošiaľ vyvoláva nostalgiu
Vladimír Kubrický, Realitná únia SR
- Ceny bytov posledné roky divoko rastú, pričom dostupnosť vlastného bývania sa pre bežných ľudí prudko zhoršuje. Hodnota Realitného barometra, ktorý monitoruje trhovú hodnotu bytov v krajských mestách, sa za posledné tri roky zvýšila až o 42 percent. Na konci októbra 2021 stál jeden štvorcový meter bytu na Slovensku priemerne 2 344 eur. Aktuálny ošiaľ na realitnom trhu vyvoláva v časti obyvateľstva nostalgiu za dobou spred novembra 1989, keď ľuďom prideľoval byty štát. Nič na tom nemení ani to, že ľudia čakali v poradovníkoch a museli sa nasťahovať do paneláka, kde im byt pridelili. Štát má aj dnes ambície pomôcť ľuďom s bývaním, no riešenie v podobe nájomných bytov zostáva zatiaľ len na papieri.
5 zaujímavostí o bývaní
Trojizbový byt v novom paneláku? Čo na tom, že všade bolo blato, zeleň chýbala a detské ihriská či chodníky sa dorábali neskôr. Ľudia si veľmi vyberať nemohli. Uniformné panelákové byty stále tvoria veľkú časť bytového fondu a ľudia si na ne berú aj 30-ročné hypotéky.
1. Masová výstavba a málo bytov
Bytov bol stále nedostatok, a to i napriek masovej výstavbe. Na byty, tak ako napríklad na autá, boli poradovníky. Ľudia museli čakať aj celé roky.
2. Dekrét znamenal víťazstvo
Nájomníci štátnych bytov získali dekrét, t. j. právo na trvalé užívanie bytu. Kúpiť si ho však nemohli. Čierny trh s užívateľskými právami bol súčasťou hospodárskej kriminality.
3. Trh prakticky neexistoval
Verejnosť ho mohla vnímať len cez riadkovú občiansku inzerciu v novinách, kde boli ponuky na výmenu bytu. Dnes to záujemcovia o nehnuteľnosť majú oveľa jednoduchšie.
4. Všadeprítomný umakart
Pre panelákové byty boli príznačné steny polepené tapetami, umakartové jadrá v kúpeľniach a na WC. Aj nábytok sa vyrábal uniformný.
5. Lokalita nehrala rolu
Ľudia sa kedysi museli nasťahovať do paneláka, kde im pridelili byt. V súčasnosti lokalita zohráva pri cene bytu kľúčovú úlohu. Kým napríklad v Nitre stojí 1 m² staršieho 3-izbového bytu 1 648 eur, v Bratislave je to takmer dvojnásobok, až 3 033 eur.