TASR o tom v pondelok informoval komunikačný odbor MZVEZ. "Treba si otvorene priznať, že vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej je mementom pre nás všetkých. Som presvedčený o tom, že Slovensko má dnes povinnosť otvorene hovoriť o tejto téme na európskej úrovni," zdôraznil šéf slovenskej diplomacie.
Hlavnou témou jeho stretnutia s podpredsedníčkou EK Jourovou bol aktuálny vývoj v téme o právnom štáte na európskej úrovni. Minister Korčok sa zaujímal okrem iného o aktivity Európskej komisie (EK) v oblasti slobody médií a najmä ochrany novinárov a vyjadril podporu plánom EK v týchto otázkach. EK chce budúci rok vydať tzv. zákon o nezávislosti médií (Media Freedom Act), ktorého cieľom bude zabezpečiť nezávislosť médií a poskytnúť vyššiu úroveň ochrany novinárov.
Partneri diskutovali aj o Odporúčaniach EK na zabezpečenie ochrany, bezpečnosti a posilnenia postavenia novinárov a médií v EÚ, ktoré EK vydala v septembri. "Tieto odporúčania sú vhodným usmernením pre členské štáty ako zvýšiť ochranu novinárov," dodal Korčok.
V diskusii s Jourovou minister zdôraznil, že úloha médií sa vo svetle aktuálnych dezinformačných kampaní bude zvyšovať. "Potrebujeme dostať kvalitnú žurnalistiku bližšie k ľudom. Toto dosiahneme len ak budú mať médiá priestor tvoriť a novinári sa nebudú obávať o svoje zdravie a život," konštatoval v závere diskusie.
Témou zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné veci v Bruseli bola v pondelok aj eskalujúca situácia na vonkajšej hranici EÚ, konkrétne na bieloruských hraniciach s Poľskom a Litvou. Rada schválila nariadenie, ktorým sa rozšíri uplatňovanie sankcií voči fyzickým a právnickým osobám Lukašenkovho režimu podieľajúcim sa na organizácii nelegálnej migrácie z Bieloruska do EÚ. Informoval o tom komunikačný odbor rezortu diplomacie.
„Cynické zneužívanie migrantov zo strany Lukašenkovho režimu je neakceptovateľné i preto, že ohrozuje stabilitu našich blízkych partnerov v bezprostrednom susedstve Slovenska. Museli sme preto reagovať,“ konštatoval minister zahraničných vecí Ivan Korčok.
Šéfovia diplomacií členských štátov EÚ sa po polroku opäť venovali západnému Balkánu, najmä pre negatívny vývoj v regióne. Ministri sa zhodli na potrebe intenzívnejšieho angažovania EÚ v jednotlivých krajinách regiónu. „Už si nemôžeme dovoliť strácať čas, musíme podniknúť konkrétne kroky a naplniť záväzky, ktoré sme dali obyvateľom regiónu, otvorenie prístupových rokovaní s Albánskom a Severným Macedónskom je jedným z nich,“ zdôraznil Korčok.
Súčasťou programu ministra bolo aj výročné zasadnutie ministrov zahraničných vecí krajín EÚ a Východného partnerstva. Ministri sa zamerali na vyhodnotenie dosiahnutých výsledkov a na pokrok v realizácii reforiem v krajinách Východného partnerstva. Kľúčovou témou bolo vypočutie si očakávaní partnerov a nastavenie nových dlhodobých priorít a konkrétnych cieľov Východného partnerstva na nasledujúce roky. Zasadnutie bolo zároveň prípravou na nadchádzajúci samit Východného partnerstva, ktorý sa uskutoční v decembri.
