Jej kandidatúrou sa v skupine európskych ľudovcov (EPP) spúšťa súboj o kreslo, ktoré v januári uvoľní David Sassoli. Podľa džentlmenskej dohody v polovici funkčného obdobia europarlamentu dochádza k zmene na poste jeho predsedu, pričom od januára 2022 by funkciu predsedu chceli získať práve ľudovci.
V prípade, že uspeje v straníckom súboji, by sa Metsolová mohla stať už treťou ženou na čele EP od jeho vzniku, avšak po prvýkrát v histórii Európskej únie by dve kľúčové inštitúcie EÚ - Európsku komisiu aj Európsky parlament - viedli ženy. Šéfkou eurokomisie je Ursula von der Leyenová.
Protikandidátom Metsolovej, ktorá je poslankyňou EP od roku 2013, bude rakúsky europoslanec Othmar Karas, rovnako z EPP, najväčšej politickej skupiny v zákonodarnom zbore EÚ. Ten svoj zámer kandidovať na šéfa EP oznámil už minulý týždeň. Ďalšími možnými súpermi sú podľa viacerých poslancov z radov EPP holandská europoslankyňa Esther de Langeová, poľská expremiérka a europoslankyňa Ewa Kopaczová či španielsky zákonodarca Esteban González Pons.
Kopaczová sa možno javí ako najslabší súper, avšak mnoho europoslancov podporuje myšlienku, aby na čele EP stála proeurópsky orientovaná osobnosť z nových členských krajín. Niektorí poslanci v Kopaczowej vidia spôsob ako podporiť proeurópske sily v jej rodnom Poľsku na úkor súčasnej konzervatívnej vlády, ktorá s Bruselom vedie spory o zásady právneho štátu.
Maltská poslankyňa však podľa týždenníka Politico má podporu šéfa frakcie EPP Manfreda Webera, čo môže vo vnútrostraníckom súboji zavážiť. A tiež má byť dôkazom, že aj najmenšie členské krajiny sa môžu dostať k významným funkciám v inštitúciách EÚ. Malta má v EP len šesť europoslancov.
Weber vyzval všetkých uchádzačov o kreslo predsedu EP, aby svoj zámer kandidovať oznámili do poludnia 21. novembra. Hlasovať by sa malo tajne 23. novembra počas plenárneho zasadnutia EP v Štrasburgu. Európskemu parlamentu od jeho vzniku predsedali len dve ženy: Simone Veilová v rokoch 1979 - 1982 a Nicole Fontaineová v rokoch 1999 - 2002, obe z Francúzska.