Denne sú konfrontovaní s pandémiou, jej následkami, smutnými ľudskými príbehmi a strachom. Ako v rozhovore pre AGEL SK hovorí Adriána, participovať na vakcinácii bežných občanov začali v polovici marca 2021. "Bolo to vzrušujúce obdobie. Všetci sme túto vakcínu netrpezlivo očakávali. Celé sviatky sme strávili študovaním rôznych článkov, vyjadrení odborných spoločností - domácich aj zahraničných. Pozerali sme všetky webináre, ktoré sa touto témou zaoberali. Po nociach sme čítali diskusné fóra a študovali," uvádza. Vakcíny so sebou niesli akýsi prísľub lepších zajtrajškov a oni sa ich nevedeli dočkať.
Bežný človek si podľa Zdenka pravdepodobne neuvedomuje, koľko námahy a aké množstvo ľudí stojí za rozbehnutím takého projektu. Prvotné nadšenie sa začalo premieňať na zúfalstvo z nedostatku vakcín. Boli presne stanovené kritériá a počty ľudí, ktorým ich mohli poskytnúť a ktorí museli čakať, kým na nich príde rada, tvrdí Adriána. "Prichádzalo veľké množstvo starších občanov, ktorí nám so smútkom a slzami v očiach rozprávali o svojich manželoch, manželkách, kamarátoch, susedoch a dokonca ich deťoch, ktoré sa vakcíny už nedožili a zomreli na následky ochorenia COVID-19," hovorí lekárka s tým, že nikdy nezabudne na milého staršieho pána, ktorý sa im z ničoho nič rozplakal a povedal, že pred týždňom pochoval manželku, ktorá v nemocnici boj s touto zákernou chorobou prehrala.
