Hovorca Európskej komisie (EK) pre zahraničné veci a bezpečnosť Peter Stano vníma túto hrozbu ako špekulatívnu. "V EÚ nestrácame čas špekuláciami typu čo ak, sústredíme sa na riešenie konkrétneho problému," povedal vo štvrtok pre TASR.
Odborník na energetiku Karel Hirman s týmto postojom nesúhlasí. "Zaoberať sa rôznymi možnými scenármi a hrozbami je nevyhnutným predpokladom toho, aby ste energiu naozaj mali v dostatočnom množstve a za prijateľnú cenu," vyjadril sa pre TASR. Hirman si nemyslí, že Lukašenko iba blafuje. Pripomína, že na dosiahnutie svojich politických cieľov už raz tranzit strategických surovín zneužil.
"Náhrad za plyn je málo, investície do infraštruktúry sú drahé a trvajú dlho. To z neho robí účinnejšiu zbraň," pripojil sa odborník na geopolitiku z Masarykovej univerzity v Brne Oldřich Krpec. "Lukašenko len pred pár rokmi nariadil zastaviť tranzit ruskej ropy, pretože mal vtedy spor s Moskvou o jej cenu. Nie je dôvod sa domnievať, že by to neurobil znovu. Zvlášť, ak je dnes v oveľa zložitejšej situácii a v konflikte s EÚ," varuje energetik.
Analytik z Viedenského inštitútu pre medzinárodné ekonomické štúdie Vasily Astrov s Hirmanom nesúhlasí. "Neviem si predstaviť, že by Lukašenko zablokoval plyn do Európy. Rusko to nedovolí, pretože je preň obchod s EÚ nesmierne dôležitý," povedal pre TASR. V tomto sa s ním zhoduje aj Krpec. "Bielorusko by sa okamžite dostalo do tvrdého konfliktu s Ruskom a to si nemôže dovoliť. Lukašenko si praje krízu v EÚ, určite nie krízu vo vzťahoch s Ruskom," uviedol.
Poukázal na to, že Rusko zaujalo tolerantný postoj voči správaniu bieloruského prezidenta aj preto, aby zdôraznilo význam plynovodu Nord Stream 2, ktorý obchádza Bielorusko. Tento plynovod by mal podľa Krpca viesť k oslabeniu bieloruskej pozície. Hirman upozorňuje, že na prelome októbra a novembra boli dni, kedy plynovodom Jamal do Poľska neprúdil žiaden plyn. I keď Lukašenkovu hrozbu vidí ako reálnu, Európu by jeho konanie nemalo výraznejšie zasiahnuť.
"Lukašenko, ak by aj vydal príkaz uzatvoriť tento plynovod, by paradoxne nič zásadné oproti súčasnosti nezmenil. Alebo inak: čím menej plynu prúdi z Ruska cez Bielorusko do Európy, tým viac migrantov priváža Lukašenko na poľskú hranicu," povedal. Únia chce podľa Stana v prípade potreby hľadať náhradné tranzitné trasy napríklad cez Ukrajinu. Takéto riešenie vidí aj Krpec.
"EÚ sa po určitom období ťažkostí prispôsobí. Zníži spotrebu, diverzifikuje trasy, nájde náhrady. Na konci tohto procesu bude na jednej strane pravdepodobne odolnejšia Európa a na druhej strane výrobcovia a tranzitné krajiny s nižšími príjmami a menšími možnosťami na vytváranie problémov," uzavrel Krpec.
