Tými často zásoboval aj svojich kolegov z brandže, ktorí nám porozprávali, ako si na Mekyho spomínajú. Kulymu napríklad prezradil, čo robí, ak zabudne text, a Katke Knechtovej poriadne zavaril.
Mário Kuly Kollár (50), spevák kapely Desmod
Dal mi super radu
Najčerstvejší zážitok s Mekym mám z koncertu k 70. narodeninám textára Ľuboša Zemana. Miro prišiel za mnou a hovorí: „Poviem ti niečo, čo ti nepovie nikto z kolegov. Nech ti to vyjde.“ To bol jeho typický humor. Zrovna vtedy som to však pokazil, mal som najväčšie okno v živote. Pesničku V dolinách, ktorú som spieval tisíckrát, som začal nanákať. Asi to bola karma, lebo som predtým hovoril iným kolegom, aký by to bol trapas, keby im na takej veľkej oslave vypadol text. (smiech) Raz veľmi dávno som sa Mekyho pýtal, či sa aj takému veľkému človeku, ako je on, žijúcej legende, stane, že mu niekedy vypadne text. Odpovedal mi, že jasné, aj jemu sa to stáva. „Potom nakloním mikrofón do hľadiska a poviem: Čo je? Vy neviete?“ takže vlastne zvalí vinu na nich. Odvtedy to robím rovnako.
Adam Ďurica (34), spevák
Bol stále moderný
Meky bol vždy súčasťou môjho života, lebo otec mal veľa platní, a tak som odmalička poznal jeho pesničky. To, že som sa s ním mohol postaviť na jedno pódium, je ako splnený sen. Ak by mi raz niekto povedal, že sa to stane, zasmial by som sa. Bolo to však možné kvôli tomu, aký bol Meky - veľmi príjemný, mal veľký prehľad aj o tom, čo sa deje medzi mladými spevákmi, a to sa mi na ňom páčilo. Z tej staršej generácie spevákov mi bol najbližší asi preto, že bol stále moderný. Miloval som jeho zmysel pre humor. Na svojom turné som chcel tajného hosťa, veľké meno, niekoho, kto by vedel, že nie je na plagáte a chcete od neho, aby hral. Meky mi povedal, že jasné, bude sranda! Raz nás prišiel podporiť na koncert v Prahe, kam sa zmestilo 800 ľudí, ale my sme mali 200. Tak nám so svojím typickým humorom hovorí: „Skoro vypredané.“ S láskou naňho spomínam, nikdy som medzi nami necítil žiadnu bariéru. Od prvého stretnutia som mal pocit, že je to skvelý spevák, priateľ a hudobník.
Maťo Ďurinda (60), spevák kapely Tublatanka
Veľmi nás povzbudil
Mekyho som poznal od roku 1984, keď sme nahrávali s Tublatankou našu prvú platňu a veľmi nás povzbudil. Dokončoval niečo v tom istom štúdiu, prišiel do réžie a povedal nášmu zvukárovi tým jeho typickým hlasom: „No, Doďák, pusti mi, čo tu títo vlasatí chalani stvárajú.“ Vypočul si z každej nahrávky kúsok a hovorí: „Tuším, že z týchto chalanov niečo bude, lebo to sú takí pesničkoví rockeri.“ Raz sme sa stretli na ulici v Bratislave v období, keď Paul McCartney vystúpil vo Viedni, kde sme obaja boli, nie však spolu. Vášnivo sme sa o koncerte rozprávali a obidvaja sme boli nadšení, s akou energiou pesničky už vo vyššom veku hral a spieval. Meky mi vysvetlil dôležitú vec, prečo sa McCartneymu v prvých dvoch pesničkách veľmi dobre nespievalo. „Maťo, vieš, Cartney má prirodzene zachrípnutý hlas a on ho musí v prvých dvoch pesničkách koncertu poriadne prefúknuť a už mu to potom spieva super.“ Odvtedy, keď vidím koncertovať Paula, vždy si na Mekyho slová spomeniem.
Kamil Peteraj (76), textár
Bola medzi nami veľká chémia
Meky bol bratislavský chalan a to chalanské v ňom celý život aj zostalo. Mal dokonca aj bratislavský prízvuk a vôbec sa ho nesnažil zbaviť, naopak, bolo to na ňom veľmi sympatické. Mal to, čo ja volám popová inteligencia - je to umenie, čo kedy urobiť, ale hlavne, čo neurobiť - to je veľmi dôležité. V pope je totiž veľmi veľa lákadiel. Bol veľký melodik a jeho melódie mali vždy zmysel, takže sa mi veľmi dobre robili na ne texty. Mali sme medzi sebou veľkú chémiu, na čo sme siahli, to nám vyšlo. Totálne nám to fungovalo, až sme veľakrát boli prekvapení, že to snáď nie je ani pravda. Mal som ho veľmi rád, bol to vynikajúci debatér, vedel veľmi veľa o pope a mal k nemu taký hĺbkový vzťah. Bol veľký detailista, tak ako ja, a v tomto sme si úplne rozumeli. Neviem, ktorú spomienku mám vybrať, ale zaujímavá je tá, ako vznikol duet V slepých uličkách. Kapela Modus išla do Vietnamu na zájazd a ja som Mirovi tesne predtým povedal, že skladá veľmi dobré melódie, nech mi niečo nechá na kazete, než odcestuje. Nechal mi 12 pesničiek a úplne na konci bola melódia, z ktorej sa stala skladba V slepých uličkách. Povedal mi k nej, že nemá refrén a keď sa vráti z Vietnamu, tak ho dorobí. Tak som to otextoval a keď za mnou prišiel, hovorím mu: „Meky, tá skladba je taká dobrá, že nepotrebuje vôbec refrén.“ A tak sme ju aj nahrali.
