Aj na pohrebe, ktorý mal uplynulý piatok v pražskom krematóriu Strašnice, sa stretlo množstvo Mekyho priaznivcov a blízkych. Nezabúdajú však na neho ani v rodnej obci jeho otca Šimona v Trnavej Hore, kde si ho plánujú uctiť krásnym gestom.
Starosta obce, v ktorej sa narodil Mekyho otec Šimon, premýšľal o pomenovaní ulice po úspešnom spevákovi, na ktorej stál ich rodný dom, už dávnejšie. Miro sa o nej často zmieňoval vo svojich spomienkach a pre obec to predstavovalo veľkú poctu. „Už v minulosti sme plánovali pomenovať po slávnom synovi nášho rodáka jednu z ulíc,“ povedal pre zoznam.sk starosta Trnavej Hory Pavel Kravec. Avšak ešte počas Žbirkovho života to nebolo možné uskutočniť kvôli zásadnému pravidlu. „V minulosti, keď sme realizovali názvy ulíc, tak som hovoril, veď otec Žbirku pochádza od nás, tak pomenujme po ňom túto ulicu. Potom sme však prišli na to, že zákon umožňuje pomenovávanie ulíc len po nežijúcich,“ skonštatoval starosta, ktorému však momentálne v uskutočnení plánu nič nebráni. „Teraz teda nie je vylúčené, že jednu z ulíc by sme symbolicky pomenovali po Miroslavovi Žbirkovi, alebo urobíme po ňom v obci nejakú pripomienku na neho.“
Detstvo na lazoch
Žbirka v detstve trávil istý čas aj v Krupine, ktorá je o pár kilometrov ďalej. S bratrancom Jarom tu zažívali rôzne šibalstvá, na ktoré Meky rád spomínal. „Povedal, zober si drúk a choď domov sám. Ja som nevedel, čo je drúk, bol to papek. Mal som ho mať pri sebe, keby ma po ceste napadli psy,“ povedal so smiechom v relácii Všetko, čo mám rád. Dom dodnes stojí na lazoch. Nový majiteľ si na mladého Mekyho dobre pamätá. „Raz mu v rámci hry strelili vzduchovkou len kúsok od oka. Museli mu brok vyberať v nemocnici vo Zvolene,“ povedal Novému Času pán Grnáč. Meky sa dokonca v roku 2014 stal čestným občanom mesta Krupina. „Bolo to za výnimočný prínos v oblasti hudby a jej interpretácie a prezentácie doma i v zahraničí a obohatenie kultúrneho dedičstva Slovenska. Prostredníctvom svojej manželky Kataríny sa poďakoval a vyslovil i to, že si toto ocenenie nesmierne váži,“ povedal nám Miroslav Lukáč z Múzea A. Sládkoviča.
