Rútite sa do priepasti, z ktorej niet návratu. Aj keď zúri pandémia, lekári pripomínajú, že za množstvo úmrtí si môžeme svojím spôsobom života. Vyplýva to zo štúdie Nevyužitý potenciál stravy, fajčenia a konzumácie alkoholu na Slovensku, za ktorou stoja analytici na čele s bývalým šéfom Inštitútu zdravotnej politiky Martinom Smatanom. Čo zistili?
Situácia je ešte horšia, ako si mnohí myslia. Takmer každé druhé úmrtie na Slovensku v roku 2019 možno pripísať spôsobu života. Už od toho, ako sa stravujeme, veľa závisí. Jeme veľa cukru, soli a údenín, málo vlákniny, ovocia a zeleniny.
Napríklad 15-roční Slováci konzumujú o dve tretiny sladených nápojov viac, ako je priemer Únie. „Keby sme niečo spravili s tým, ako sa stravujeme, tak zachránime štyri až štyri a pol tisíca ľudských životov ročne,“ tvrdí Smatana.
Čo s tým?
Vzdelávanie ľudí evidentne nestačí. Cestou je podľa analytika prísnejšia regulácia zo strany štátu: zákaz trans-tukov, regulácia množstva soli v potravinách, zdanenie sladených nápojov a dotovanie ovocia a zeleniny. Len zákazom trans-tukov by sa dalo zabrániť viac ako 1 500 odvrátiteľným úmrtiam.
„Prísne zníženie trans-mastných kyselín sa osvedčilo v Dánsku, ale aj USA. Povinné limity na trans-tuky majú aj Rakúsko, Maďarsko, Slovinsko a iné krajiny a k rovnakému opatreniu by malo pristúpiť aj Slovensko vzhľadom na presvedčivé dôkazy o tom, že práve tieto tuky sú spojené s kardiovaskulárnymi úmrtiami,“ dodáva Smatana.
Dietické riziká
- približne polovicu všetkých úmrtí na Slovensku v roku 2019 možno pripísať rizikovým faktorom správania, vrátane dietetických rizík, fajčeniu, konzumácii alkoholu a nízkej fyzickej aktivite
- dietetické riziká mali na svedomí 26 % všetkých úmrtí na Slovensku, čo je o 9 % viac ako priemer EÚ
- úmrtnosť na kardiovaskulárne ochorenia z dôvodu dietetických rizík u nás je o 140 % väčšia ako priemer EÚ a napr. o 30 % vyššia ako v Česku
Štát sa nepostará
Róbert Hatala, hlavný odborník ministerstva zdravotníctva pre kardiológiu
- To, čo spája zlé štatistiky väčšiny postkomunistických krajín, je podľa môjho názoru strata pocitu zodpovednosti za vlastné zdravie. To sa objavuje aj u mileniálov. Celé generácie postkomunistických krajín boli udržiavané v tom, že štát je zodpovedný a ten sa má starať. Žiaľ, je to mylná predstava.
Cukor
- v rokoch 2000 - 2018 spotreba cukru u nás vzrástla viac ako dvojnásobne
- ročná spotreba sladených nápojov dosahuje 106 litrov na obyvateľa
- 15-roční mladiství konzumujú o dve tretiny viac sladených nápojov, ako je priemer EÚ
- aj miera obezity mladistvých sa zdvojnásobila, každý šiesty dospievajúci je obézny
Čo navrhujú odborníci
- zákaz trans-tukov
- špeciálne zdanenie sladených nápojov vo výške 10 alebo 30 %
- dotácie na ovocie a zeleninu
Fajčenie
- silní fajčiari tvoria 26 % z celkového počtu fajčiarov, to je viac ako v minulosti
- medzi nezamestnanými je podiel fajčiarov dvakrát vyšší ako vo zvyšku populácie
- elektronické cigarety používa len 2,9 % fajčiarov, čo je veľmi málo
Čo navrhujú odborníci
- obmedzenie možností predaja cigariet
- zvýhodnenie bezdymových alternatív s menej škodlivými účinkami na zdravie ľudí
Alkohol
- priemerná spotreba čistého alkoholu na Slovensku predstavuje 11,5 litra ročne, to nás radí na 8. miesto v EÚ
- čo sa týka výdavkov slovenských domácností na alkohol, sú nadpriemerné a predstavujú približne 2,3 % príjmov
Čo navrhujú odborníci
- propagácia nápojov s nižším množstvom alkoholu
- obmedzenie predaja alkoholu po 22.00 hod.
- zvýšenie vekovej hranice na konzumáciu alkoholu na 21 rokov
