Pôvodne ju založila rodina Stollwerck, verejnosť si ju však spája najmä so značkou Figaro. Keď továreň v roku 1896 bratia Stollwerckovci otvárali, vyrobilo sa v nej zhruba 25 kilogramov cukroviniek za deň. V súčasnosti je to o 40 000-krát viac, teda okolo 100 ton za deň. Bratislavský závod priam dýcha históriou, postupne sa rozrastal a prijímal zamestnancov, v roku 1937 ich už mali okolo 700.
Čokoládovňa sa preslávila najmä v časoch komunizmu originálnymi obalmi, ktoré zaujali svojou pestrosťou a na ktorých sa objavujú motívy hradov či rozprávkové postavy. Mnohé sa zachovali dodnes. „V Bratislave vyrábame veľké objemy čokolády na export a ďalšie spracovanie, ale vyrábame tu aj cukrovinky, tabuľkové čokolády či pralinky. Takto široké zameranie má v Európe len niekoľko tovární na výrobu čokolády,“ vysvetľuje riaditeľ továrne Miroslav Lörincz, ktorý hovorí, že napriek pandémii dosiahla továreň v roku 2020 rekord v objeme produkcie.
125. výročie, ktoré spoločnosť oslavuje, pripomína na jej budove veľká nástenná maľba. „Hlavným zámerom návrhu maľby fasády Figara bol vizuál odkazujúci na dlhú históriu továrne. Rozmery tejto murálnej maľby sú 12 x 8 metrov,“ uzatvoril Lörincz.
História fabriky na delikatesy
- v roku 1896 bratia Stollwerckovci zakladajú továreň v Bratislave s názvom Cisársko-kráľovská rakúsko-uhorská dvorná továreň na čokoládu bratov Stollwerckovcov
- mliečne karamelky, „štolverky“, sa predávajú v automatoch na všetkých zastávkach rakúsko-uhorských železníc
- v období 1. republiky sa predávajú bonboniéry s vlasteneckými názvami Detvan či Kriváň
- v roku 1937 predstavuje celoročná výroba 2 300 ton výrobkov a zamestnanosť 700 až 800 pracovníkov
- v roku 1958 dostáva bratislavský závod názov Figaro
- v roku 1992 spoločnosť Mondelēz International kupuje čokoládovňu
- 14 výrobných závodov koncernu zásobuje čokoládovou hmotou po celej západnej Európe
- 13 % z celkového vývozu potravinových výrobkov Slovenska do zahraničia ide z tejto čokoládovne
