Múdra počas svojej kariéry priviedla svojho najslávnejšieho zverenca Ondreja Nepelu k desiatim zlatým medailám na vrcholných podujatiach. K titulu olympijského šampióna na ZOH 1972 v Sappore, trom zlatým na MS (1971 – 1973), piatim na ME (1969 – 1973) a jednej na Svetovej zimnej univerziáde (1970).
Múdra sa narodila 1. januára 1926 vo viedenskom okrsku Josefstadt v rodine učiteľa pod menom Hildegard Klimpel. Keď sa však ako členka Viedenskej ľadovej revue zaľúbila do Prešporáka Jozefa Múdreho, manažéra slovenského turné súboru, a na jeseň 1947 sa zaňho v bratislavskom Modrom kostolíku vydala, do nových dokladov si na jeho radu dala zapísať krstné meno Hilda. V roku 1949 sa jej narodila dcérka Dagmar a o rok syn Pavol.
Nepelu trénovala od jeho začiatkov, ako deviatak jej na ME v Bratislave venoval k štyridsiatke prvú, bronzovú medailu. Istý čas viedla aj ďalších popredných slovenských krasokorčuliarov: Mariána Filca, Agnesu Búřilovú-Wlachovskú, Miroslava Šošku, Ľudmilu Bezákovú či Evu Križkovú-Ďurišinovú. V zozname jej zverencov figuruje aj úspešný tanečník a neskôr úspešný kouč Martin Skotnický.
Počas Nepelovej kariéry, ale najmä po nej, Múdra len cez leto alebo dlhodobo pôsobila aj v zahraničí. Trénovala Švajčiarku Charlottu Walterovú, deviatu na ZOH 1972, alebo Chorvátku Sandu Dubravčičovú, ktorá na ME 1981 získala striebro a na sarajevských ZOH 1984, na ktorých skončila desiata, zapaľovala olympijský oheň.
"Teta" Hilda mala krasokorčuľovanie v srdci až do neskorého veku. Do osemdesiatky ho vyučovala na korčuliach. Viedla zdravých aj mentálne postihnutých. Po nešťastnom páde a zranení jej syn povedal: "Mama, prepáč, ale na korčule ťa už nepustím."
Za svoju celoživotnú prácu dostala aj viacero ocenení. Trofej MOV Šport a etika (1998), Zlaté kruhy SOV a Cenu fair play SOV (2000), Medailu Pierra de Coubertin od MOV (2003) i čestné členstvo v Slovenskom olympijskom a športovom výbore (2004).
