Česká kontrarozviedka považuje za tradičné hrozby aj špiónov z Ruska a Číny. Varuje tiež, že v dôsledku koronavírusovej pandémie podlieha viac ľudí dezinformáciám a konšpiráciám, píše spravodajský server iROZHLAS.cz.
Podľa civilnej kontrarozviedky agentov iránskych spravodajských služieb zaujímajú predovšetkým informácie z vedeckých pracovísk a univerzít s technickým zameraním. V minulom roku preto ČR vydala špeciálnu príručku, v ktorej boli vymedzené pravidlá, aké odbory tam môžu Iránci študovať. Niektorí iránski študenti sa totiž hlásia na odbory súvisiace s jadrovými technológiami, avšak podľa pravidiel vydaných Európskou úniou a OSN majú školy zakázané vzdelávať študentov z Iránu, pokiaľ by tieto znalosti mohli byť následne využité pri vývoji vojenských technológií. Islamská republika po desaťročiach útlmu začala v Európe agresívne vystupovať proti exilovým odporcom iránskeho režimu, teda opozičným novinárom alebo aktivistom z radov kurdskej a sunnitskej menšiny.
Špionážne aktivity Číny neobmedzila v minulom roku ani koronavírusová pandémia. Číňania v Česku hľadali spôsob, "ako ovplyvňovať verejnú mienku, šíriť čínsku propagandu a budovať pozitívny obraz Číny," píše sa v správe BIS. Okrem politickej oblasti bola Čína aktívna aj v akademickom prostredí.
Rusko v dôsledku pandémie prišlo o niektoré kontakty v tradičných oblastiach záujmu – politike, obchode a akademickej sfére. O to viac sa však ruská strana snažila osloviť extrémistov. BIS vo svojej správe spomína i kauzu ricín. Tá začala, keď české tajné služby v roku 2020 dostali informáciu, že do Česka pricestoval ruský agent, ktorý údajne prevážal v kufríku jed ricín. Po preverení sa ukázalo, že išlo o súperenie dvoch zamestnancov ruskej diplomatickej misie. "Napriek tomu sa BIS prikláňa k záveru, že tento incident bol aspoň v konečnej fáze režírovaný zo strany spravodajských služieb Ruskej federácie," uvádza v správe BIS. Ako konkrétne, však nie je jasné, píše iROZHLAS.cz.
Čo sa týka kybernetických útokov, k tým dochádzalo v ČR aj v roku 2020. Zamerané boli na štátne inštitúcie, politické strany alebo mimovládne a neziskové organizácie. V prípade jednej štátnej inštitúcie sa hackerom útok podaril a odcudzili množstvo dokumentov. Správa neuvádza, o akú inštitúciu išlo.
Samostatnú kapitolu venovala BIS vplyvom pandémie COVID-19 na bezpečnosť. Tajná služba sa zamerala predovšetkým na protesty ľudí proti vládnym opatreniam a zľahčovaniu závažnosti tohto ochorenia, čo kontrarozviedka označila súhrnne ako anticovidové hnutie. Podľa BIS došlo k prepojeniu dezinformačnej scény a časti nespokojných občanov, ktorí sa inokedy témam "tradične náchylným na manipuláciu" vyhýbajú. Konšpirácie a dezinformácie podľa BIS zasiahli v roku 2020 viac ľudí, než je obvyklé. Široká verejnosť sa tým však podľa BIS nenechala strhnúť – okrem iného aj preto, že anticovidové hnutie bolo roztrieštené a nemalo vedúceho aktéra. Okrem covidu sa na dezinformačnej scéne podľa BIS objavovali aj v roku 2020 obvyklé témy – kritika NATO, Európskej únie a členstva ČR v nej, čo je, ako podotýka BIS vo svojej správe, zvyčajne v súlade so záujmami Ruska.
