Situácia je preto podľa Smatanu zrejme oveľa horšia ako ukazujú štatistiky. „Rakúsko sa taktiež pokúsilo obmedziť počet pozitívnych tým, že zaviedlo z 3G režimu len 2G, čiže prestalo akceptovať testy ako alternatívu k očkovaniu a prekonaniu ochorenia. Avšak ukázalo sa, že to nie je dostačujúce, a preto pristúpili k lockdownu. Slovensko na tom je určite horšie, nakoľko máme o 20 percent menšiu mieru zaočkovanosti ako v Rakúsku a chýba nám väčší počet zdravotníkov, čiže naše kapacity na liečbu COVID pacientov sú menšie,” uviedol analytik. Bez tvrdého lockdownu tak čoskoro skolabujú nemocnice. Zo skúseností z predchádzajúcich vĺn pritom podľa Smatanových slov vieme, že ak nechceme, aby sa lockdown ťahal, musí byť prísny. To znamená bez výnimiek či kompromisov a platný pre všetkých, aby sa dal ľahko kontrolovať.
„Ak sa však zavedie lockdown a nenavýši zaočkovanosť v populácií, tak sme síce odbremenili nemocnice, ale prudké nárasty a hospitalizácie sa znova vrátia. Je pravda, že za posledné dni narástol záujem o očkovanie. Ak však chceme zabrániť ďalšej vlne po lockdowne, tak potrebujeme výraznejší nárast prvoočkovaných,” vysvetlil Smatana. Riešenia sú dve, a to buď po skončení lockdownu uvoľniť opatrenia pre zaočkovaných a tých, ktorí ochorenie COVID prekonali, čo je prakticky prísnejšia verzia v súčasnosti platných opatrení, alebo zaviesť povinné očkovanie pre rizikové osoby nad 60 rokov. To je podľa zdravotníckeho analytika riešenie, ktoré by bolo najefektívnejšie a zachránilo najviac životov a peňazí. „Obávam, sa že prvá možnosť síce zaberie, ale nie v dostatočnej miere, keďže podľa posledného prieskumu agentúry Focus až 66 % nezaočkovaných sa na dávku vôbec nechystá. Ak sa budeme chcieť vyhnúť stovkám úmrtí a opakujúcim sa lockdownom, povinnému očkovaniu sa teda s najväčšou pravdepodobnosťou nevyhneme. Čím neskôr sa zavedie, tým menej ľudí a firiem a živnostníkov zachránime,” dodal na záver Smatana.
