Slovensko si opäť musí zvykať na lockdown. Ako je však známe, nejde o prvú a ani poslednú pandémiu, ktorá ľudstvo postihla. Už pred 310 rokmi musela uhorská panovníčka Eleonóra Magdaléna Falcko-neuburská kvôli epidémii moru vydať opatrenia, ktoré výrazne strpčovali život vtedajším obyvateľom niektorých regiónov v monarchii. Nesmeli cestovať, obchodovať a zmieriť sa museli aj s karanténou.
Nariadenia z 5. júla 1711 v piatich bodoch určujú, ako sa na najbližšie obdobie zmení život v niektorých oblastiach Uhorska. Dôraz sa kládol na obmedzenie mobility. „V prvom rade boli z akejkoľvek komunikácie a kontaktu s ľuďmi vylúčené lokality v Mošonskej, Rábskej a Šopronskej stolici, kde bola identifikovaná nákaza,“ vysvetľuje bratislavský mestský archivár Štefan Hrivňák. Tieto regióny sa rozprestierali na území dnešného Maďarska, Rakúska a malej časti Slovenska.
Ako Hrivnák ďalej vysvetľuje, dokument vydala Eleonóra Magdaléna Falcko-neuburská, vdova po cisárovi Leopoldovi I. a stará mama Márie Terézie. Pomáhalo aj konzíliumOd vtedajšej panovníčky by si v mnohom mohli brať príklad aj dnešní politici, najmä čo sa týka počúvania odborníkov. „Eleonóra neprijala prezentovaný dokument len na základe svojvôle. Mala k dispozícii štátny úradnícky aparát, ministrov a v tomto prípade aj veľmi dôležité konzílium odborníkov - zdravotnícku komisiu, ktorá dané opatrenia navrhla,“ približuje Hrivňák.
A ako navrhnuté opatrenia zabrali? Podľa mestského archivára nákazu určite spomalili, avšak nezastavili ju. „Jednou z príčin bola aj pretrvávajúca mobilita ľudí, ktorí utekali pred nákazou, a tým ju šírili ďalej,“ vysvetľuje archivár. V Bratislave, ktorá susedila s postihnutými regiónmi, sa podľa neho nákaza naplno prejavila až o rok neskôr. Pokračovala do roku 1714, a podľa Hrivňáka jej podľahlo asi 3 860 osôb, čo predstavovalo až jednu tretinu vtedajšieho obyvateľstva. „Túto epidémiu moru, jej obete a vďačnosť preživších dodnes pripomína barokový morový stĺp, stojaci na Rybnom námestí,“ dodal.
