Krajne pravicový líder, doteraz známy zľahčovaním pandémie koronavírusu, sa tak podľa agentúry AFP prekvapivo priklonil k opatreniam zameraným na dodržiavanie sociálneho odstupu.
"Podľa môjho názoru by sme karneval nemali mať," povedal v rozhovore 66-ročný Bolsonaro. Dodal, že je presvedčený, že je na karneval ešte príliš skoro, ale že rozhodnutie musia urobiť štátni a miestni predstavitelia. "Nechcem sa do toho miešať, pretože by to spôsobilo ďalšie spory," uviedol pre rozhlasovú sieť Sociedade.
V Brazílii v týchto dňoch prebiehajú diskusie, či má tieto slávnosti budúci rok po tohtoročnej prestávke znova zorganizovať. Konať by sa mali od 25. februára do 1. marca 2022. Úrady o ich konaní uvažujú z dôvodu, že v Brazílii sa pandemická situácia zlepšuje a počet prípadov nákazy a úmrtí prudko klesá.
"Minulý február pandémia iba prichádzala, nevedeli sme o nej veľa. Vyhlásil som núdzový stav a guvernéri a starostovia to všetci ignorovali. Karneval usporiadali. Potom prišli následky a ľudia tvrdili, že ja som za to zodpovedný," pripomenul prezident.
Bolsonaro zrejme poukazoval na návrh zákona vo februári 2020 schválený Kongresom, ktorý vyhlasoval situáciu s ochorením COVID-19 za stav ohrozenia verejného zdravia a ktorý ako prezident podpísal.
Nespomenul však svoj ďalší sporný prístup k nákaze koronavírusom, keď ju zľahčoval a nazýval "chrípočka", alebo keď útočil na opatrenia ako zákaz vychádzania z domu, nosenie rúšok a očkovanie.
Vyšetrovacia komisia Senátu minulý mesiac oznámila, že zhromaždila dôkazy, že Bolsonaro svojím prístupom k riešeniu pandémie spáchal desať zločinov, vrátane "zločinov proti ľudskosti".
Napriek prezidentovým vyhláseniam zameraným proti očkovaniu Brazília v posledných mesiacoch výrazne posilnila očkovanie obyvateľstva. Úplne zaočkovaných je teraz vyše 60 percent z 213 miliónov obyvateľov Brazílie a priemerný počet denných úmrtí na covid klesol z aprílových vyše 3000 na okolo 200.