Aj vzhľadom na pandémiu koronavírusu ide podľa neho o výrazný nárast, keď napríklad ešte v roku 2019 bol tento príjem mesta na úrovni necelých 2,4 milióna eur.
Ako uviedol primátor, je to výsledkom postupného rozrastania sa mesta a zvýšenia počtu obyvateľov, a tiež následného nárastu počtu žiakov v školách. „Podľa štatistík, ktoré máme, sme za obdobie posledných piatich rokov druhé najrýchlejšie sa rozrastajúce mesto k celkovému počtu obyvateľov,“ skonštatoval Kall s tým, že kým pred dvoma rokmi bol počet obyvateľov mesta zhruba 6 320, v tomto roku atakujú hranicu 6 600 občanov. „Tým, že prichádzajú zväčša mladé rodiny a produktívni mladí ľudia, tak od mesta očakávajú aj vyšší štandard,“ doplnil primátor.
Ako ďalej uviedol, súvisí s tým aj pribúdanie bytovej výstavby. Mesto priemerne ročne udelí od 30 do 50 stavebných povolení na nové rodinné domy. „Problémom je, že lokalít je už málo. Niektoré sa otvárajú, ale sú náročné z hľadiska prípravy infraštruktúry. V období najbližších rokov ale očakávame, že pribudne možno aj 200 domov, a tým pribudne aj ľudí. Keď to prirovnáme k počtu obyvateľov, už si musíme dať pozor aj na to, aby škôlka či škola vedeli uspokojiť taký nárast obyvateľov,“ uviedol Kall.
Mesto buduje aj vlastnú bytovú infraštruktúru. Kým doteraz podľa Kalla bolo mestské bývanie stavané prevažne so zameraním na sociálne znevýhodnené rodiny, v súčasnosti pripravujú výstavbu dvoch bytových domov s moderným konceptom bývania. „Projekt sme pripravili tak, aby sme sa zaňho nehanbili ani po komerčnej stránke a aj keby sme sa to raz rozhodli predať, aby to niekto kúpil...Bude to prvá stavba vo Veľkom Šariši, ktorá má zelenú strechu,“ uviedol primátor.
Kým v doterajších mestských bytoch bolo zastúpenie najmä jednoizbových či dvojzbových bytov, podľa primátora je dôležité, že v nových bytových domoch budú prevládať najmä trojizbové byty. „Chceme dať jasný odkaz na to, že podpora rodín v tomto je silná,“ dodal. Aktuálne podľa primátora prebieha stavebné konanie na povolenie stavieb, pričom v jednom bytovom dome má byť 12 bytových jednotiek. Do konca roka chce radnica predložiť žiadosť o dotáciu zo Štátneho fondu rozvoja bývania a v budúcom roku by chcela začať s výstavbou.
Na riešenie rozvoja mesto navyše podľa primátora využíva aj zdroje z poplatku za rozvoj. „Sme jedna z mála samospráv, ktoré sa nebáli tento poplatok zaviesť. To znamená, že každý, kto má vydané stavebné povolenie, zaplatí mestu 17 eur za jeden meter podlahovej plochy. Za domček, ktorý má 100 metrov štvorcových tak zaplatí 1 700 eur. Podnikateľ s veľkou halou zaplatí aj 17-tisíc až 20-tisíc eur. To sa nám naakumuluje a vracia do územia cez výstavbu,“ uviedol Kall s tým, že mesto aktuálne kladie veľký dôraz aj na riešenie veľkého množstva majetkovoprávnych vysporiadaní, aby potrebnú infraštruktúru vedelo skvalitňovať.
