A na čo musí hrať?
Na klavíri. Klavír sa mi zdá zo všetkých nástrojov na domáce cvičenie pre rodičov aj pre susedov asi najlepší. Ja sám som začínal na husliach a viem, čo to je, kým sa nájde správny tón. To všetkých okolo boleli uši, vrátane mňa. (smiech) Našťastie ma po pár mesiacoch preradili na klavír, ktorý ten tón vždy vylúdi a ladí, akurát musíte mať správny prstoklad. Takže husle, bicie a podobné nástroje – na to je najlepšie, keď človek býva sám.
Vraj sa bojíte lekárov, ako ste na tom zdravotne?
Dá sa povedať, že celkom dobre. Mám také klasické neduhy staršieho veku, ako je vyšší krvný tlak, na ktorý beriem lieky a som pod pravidelnou kontrolou každého pol roka. Takže dúfam, že zatiaľ je všetko v poriadku.
A koronu ste neprekonali?
Asi nie, aj keď mi bolo jeden deň tak čudne, ale asi by bolo odvážne tvrdiť, že to bola korona. Pre istotu som zaočkovaný a celá rodina je tiež zaočkovaná, lebo chceme žiť, chceme cestovať a chceme, aby deti mohli chodiť do školy.
Aké budú vaše Vianoce?
Ja som veľmi dúfal, že budú veselšie. Ten minulý rok bol taký nijaký, nevedelo sa, čo bude. Na Vianociach je najkrajšie, že sú to sviatky rodiny. Dodržiavame tradície, máme kapríka, urobíme si štedrú večeru a ak vyjde a zostane nám niečo aj na darčeky, tak nejaké darčeky budú. A keď nebudú, tak nebudú. Ale na Vianoce sa teším aj preto, že ideme navštíviť naše mamy, ktoré ešte, našťastie, žijú. Môj ani manželkin otec už nie sú na svete, takže ideme navštíviť babičky. Je to taký rodinný sviatok.
V novembri ste boli na poslednej rozlúčke s Mekym Žirkom († 69). Aké pocity u vás prevládali?
Bol to pre mňa, a asi pre všetkých, obrovský šok, keď som sa tú správu dozvedel. Vôbec som netušil, že je tak ťažko chorý. Som z toho veľmi smutný, uvedomil som si krehkosť a konečnosť života.
Vynorila sa vám nejaká spomienka alebo možno bolo niečo, čo by ste mu ešte rád povedali?
S Mekym sme sa stretávali na rôznych podujatiach, koncertoch a festivaloch. Vždy bol veľmi zábavný, tak nejako „nad vecou“. Mal som ho rád nielen ako kolegu, muzikanta, ale aj ako človeka. Myslím si, že nám všetkým bude veľmi chýbať.
