Malý bojovník je síce statočný, prebdené noci však strieda starosť o to, či budú mať za čo kúpiť stravu. O oblečení len ťažko hovoriť. Hoci nikdy nepýtali od druhých nič, zrazu sú odkázaní na pomoc. Statočná mama Mirka (46) z Nitry sama vychováva päť ratolestí. Vždy robila všetko pre to, aby boli zdravé, šťastné a spokojné. Žiaľ, pred vyše rokom a pol prišla najhoršia správa v jej živote.
„Presne si pamätám, že bol utorok 26. februára 2020, Adamko prišiel zo škôlky a mal vyrážky na nožičkách. Ja som si myslela, že to z aviváže, ale išli sme k lekárovi hneď na druhý deň. Hospitalizovali ho a tam šok, primár mi oznámil, že má leukémiu. Prevážala ho záchranka do Bratislavy, kde mi povedali, že už má napadnutú kostnú dreň,“ ledva dostane zo seba strašné slová lekárov statočná mama.
Začal sa dlhý a nikdy nekončiaci boj o synov život. „Bola som s ním rok v nemocnici. Keď sme prišli domov, riešila som rozchod s bývalým manželom,“ povzdychne si. Ostala sama s piatimi deťmi. Najstaršia Sárika má 20, Saška 18 a Romanka 15 rokov. „Po Adamkovi sa mi narodila ešte malá Mirka, ktorá má 5 rokov. Staršie dievčatá študujú,“ prezradí.
Bez darčekov
Akoby toho nebolo dosť, do hry sa dostávajú peniaze. „Bývame v podnájme, ja zarobím 608 eur a len za nájom zaplatíme 600 eur,“ úprimne povie statočná mamina. Ostane im 8 eur! Z čoho vlastne žijú? „Dievčatá chodia na prax, niekedy sa im podarí na nej zarobiť aj okolo sto eur každej. Ale nie je to pravidelné, počas covidových opatrení nedoniesli napríklad nič. Z toho platíme účty. Telefóny, internet, ktorý musí byť kvôli škole, aj Adamkovi chodia úlohy mailom,“ zdôrazňuje Mirka, pre ktorú je vzdelanie detí prvoradé aj v životne najťažších chvíľach.
Synček potrebuje mesačne lieky za 56 eur. „Chodíme s ním k lekárovi do Bratislavy, to sú ďalšie náklady. Ani jesť nemôže všetko, má upravenú stravu,“ dodáva tichým hlasom. Za každú pomoc je vždy vďačná. „Požiadala som aj o mestský byt, čo by nám veľmi pomohlo,“ vzdychne si. A kým v iných domácnostiach už panuje predvianočná nálada, v tejto rodine bojujú o prežitie, jedlo a ľudskú dôstojnosť. „Darčeky nechystáme. Budem rada, ak nebudeme s malým v nemocnici. Ale dúfam, že budeme doma, všetci spolu,“ dodá Mirka.
