Presne pred mesiacom tak skončil v mestskej nemocnici. Prevoz a nasledujúce dva týždne, z ktorých časť bol v umelom spánku, si nepamätá, „Od cesty do nemocnice som si toho veľmi nepamätal, musel som sa neskôr pýtať ženy, v čom som vlastne prišiel oblečený. Úplne čisté spomienky mám až na to, ako som sa prebral na ARO a bol potom prevezený na JIS. Žena vtedy do nemocnice volala lekárom aj trikrát denne. Spočiatku boli zdržanliví, pretože ten stav bol naozaj ťažký a nikto asi nechcel rodine dávať falošné nádeje. Bol som na pľúcnej ventilácii, museli ma polohovať a všetko ostatné, čo k liečbe na ARO patrí," povedal Peter, ktorý to, že prežil, považuje za zázrak. Vraj mu to často hovorili aj samotní lekári.
Z oddelenia ARO putoval na JIS a v súčasnosti mu s návratom k bežnému životu pomáha personál rehabilitačného oddelenia. Za mesiac Peter schudol 13 kilogramov a späť do normálu sa vracal doslova po krôčikoch. K prvej skutočnej strave patrila výživa pre bábätká. "Keď som zjedol pol fľaštičky detskej výživy, bol to pre mňa veľký úspech a obrovský gastronomický zážitok," hovorí. Dnes už sa dokáže sám pohybovať a je bez kyslíka, napriek tomu priznáva, že obyčajná prechádzka po chodbe je fyzicky nesmierne náročnou záležitosťou.
V budúcnosti je určite pripravený dať sa očkovať. „Škoda, že si tu ľudia nemôžu urobiť exkurziu, napríklad na JIS alebo ARO, pretože tam by každý zmenil názor. Je depresívne, čo sa tam deje. Nebudem nikoho prehovárať, nech sa ide očkovať, je to každého rozhodnutie, sme slobodná krajina. Všetci sa oháňajú tým, že je to experimentálna látka, keď sa ale dostanete do stavu, v akom som bol, tak ste radi, keď vám napríklad podajú experimentálny liek, aby ste sa z toho dostali. Keby sa dalo na kopu to, čo do mňa lekári napchali, tak by si to každý rozmyslel a dal by si tu jednu dve tri injekcie,“ myslí si. Zdôraznil, že všetci, ktorí sa o neho starali, odviedli skvelú prácu.
Primár interny Ján Šmíd potvrdil, že Petrov stav bol naozaj veľmi vážny. Muž mal obojstranný zápal pľúc a zlyhávali mu dýchacie orgány. "V našej nemocnici sa dostal na to najšpičkovejšie pracovisko, teda ARO. Respiračné zlyhanie u pacientov s covidom pri obojstrannom zápale pľúc je vážnejšie ako u ostatných zápalov pľúc. Vyžaduje to častejšie rescue postupy, teda postupy, ktoré sú na hrane možného. Očkovanie, ako je známe, znižuje riziko toho, že pacient sa dostane do toho najvážnejšieho stavu. Neočkovaní pacienti sú oveľa rizikovejší," uviedol Šmíd, ktorý v nemocnici tiež vedie dve covidové jednotky.
Priznáva, že terajšie prírastky chorých mu naháňajú hrôzu. "Hodnotiť túto vlnu je ešte skoro. To, že to v súčasnej dobe s vypätím všetkých síl ešte zvládame, neznamená, že to za týždeň či 14 dní nemôže byť inak. Táto vlna ešte nepovedala svoje posledné slovo. Všetci neočkovaní, nech sa zamyslia a zájdu na očkovanie, pretože si môžu zaistiť menšie riziko nákazy, a ak už sa nakazia, tak menšie riziko ťažkého priebehu. A to pre nich môže byť životne dôležité," myslí si Šmíd.
