Celkový počet sa v porovnaní s rokom 2017 zvýšil z 1344 na 1395. Vyplýva to z materiálu, ktorý Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR predložilo do medzirezortného pripomienkového konania.
Zraniteľné oblasti sú poľnohospodársky využívané územia, z ktorých odtekajú vody zo zrážok do povrchových vôd alebo vsakujú do podzemných vôd. V nich je koncentrácia dusičnanov vyššia ako 50 miligramov na liter alebo v blízkej budúcnosti môže byť táto hranica prekročená, vysvetlil envirorezort.
Ochrana vôd pred priamym a nepriamym znečisťovaním dusičnanmi z poľnohospodárskej činnosti je upravená tzv. dusičnanovou smernicou Európskej únie. Podľa nej by členské štáty mali revidovať zoznam zraniteľných oblastí najmenej každé štyri roky. Na Slovensku revíziu takýchto oblastí vykonali Výskumný ústav vodného hospodárstva a Slovenský hydrometeorologický ústav.
Na vyradenie zo zoznamu je podľa revízie navrhnutých 121 zraniteľných oblastí. "Dôvodom sú nízke koncentrácie dusičnanov v monitorovacích objektoch podzemných vôd, rovnako aj nízke koncentrácie nutrientov v monitorovacích miestach povrchových vôd bez rizika eutrofizácie," vysvetlilo MŽP.
Naopak, 172 území obcí je navrhnutých na zaradenie do zoznamu vrátane 15 katastrálnych území obcí v Chránenej vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov, a to Bernolákovo, Tureň, Bodíky, Dobrohošť, Gabčíkovo, Horný Bar, Kvetoslavov, Kyselica, Ňárad, Pataš, Rohovce, Sap, Šamorín, Vojka nad Dunajom a Vrakúň. "Dôvodom zaradenia je revízia zraniteľných oblastí z dôvodu eutrofizácie pre povrchové toky, ale aj vysoké koncentrácie dusičnanov v podzemných vodách v týchto katastrálnych územiach obcí a/alebo ich rastúci trend," tvrdí envirorezort.
