Prečo nepriberie?
Ako priznala aj pred kamerami, jej snom je otvoriť si vlastnú čokoládovňu. Tak skoro to však nebude. „Lebo mám malé deti,“ smeje sa. „Ten mladší nám prvé roky dosť zavaril, bol chorľavý a trpel chronickou nespavosťou. Navyše, na Slovensku je ťažké otvoriť si cukráreň. U nás nie je až taký trend kupovať si zákusky ako v zahraničí, lebo každý si vie doma niečo upiecť a uprednostní to pred kúpou poctivého zákusku za 5 eur,“ zhodnotí triezvo s tým, že nateraz by rada ostala pri hobby pečení.
Zaujímavé je, že hoci svoje výtvory sama rada konzumuje, nepriberie ani kilo. „Zjem veľa sladkého, ale zistila som, že keď zjete sladké, nesmiete jesť iné. Lebo priberiete z toho iného. Takto som to na sebe odpozorovala, ale každý funguje inak,“ pokrčí plecami s tým, že jej recept na štíhlu líniu nemusí platiť vo všeobecnosti.
Synovia štrajkovali
Účasť v šou Pečie celé Slovensko pre ňu vraj bola akýmsi testom, bola zvedavá, ako obstojí. „A aj tým, že som dlho na materskej, mala som pocit, že sa potrebujem niekam posunúť,“ prizná. Otázne pre ňu vraj bolo, ako zvládne prítomnosť kamier. Určite ste si všimli, že spomedzi súťažiacich patrí k tým menej extrovertným. „Ja nie som ten typ, ktorému je pred kamerou dobre. Našťastie, keď sa sústredíte na pečenie, tak na kamery aj zabudnete, len potom sa mi ťažko v tom zhone odpovedalo na otázky moderátorov. Raz si pamätám situáciu, že som bola naozaj v strašnom strese a vôbec som na otázky nereagovala. Keď sa ma spýtali druhýkrát to isté, zistili, že z toho asi nič nebude,“ zasmeje sa, no ako ďalej prizná, táto súťaž jej dala poriadne zabrať. „Bola to pre mňa veľká záťaž fyzicky, psychicky, emočne. Boli sme tam vlastne len tri, čo máme malé deti, a aj kvôli tým deťom to bolo náročné... Nemala som doma až takú podporu, manžel bol akurát chorý, mal starosti sám so sebou, deti som musela dať rodičom a nemala som vtedy ani takých priateľov, s ktorými by som konzultovala recepty. Na všetko som bola dosť sama, navyše mám problém so spaním, dosť som bojovala najmä prvé dva týždne, schudla som vtedy riadne, občas som si myslela, že zinfarktujem,“ rozpráva otvorene. Synovia sa vraj najprv tešili, že idú k babke, ale po dvoch-troch týždňoch začali štrajkovať. „Plakali mi do telefónu, aby som už prišla domov. Bilo sa to vo mne, či som dobrá mama, že tam ostávam. Ale po tých prvých týždňoch sa to zlepšilo, zvykla som si a bol to úžasný zážitok. A išla by som do toho znova,“ uzavrie s dôvetkom, že táto súťaž pre ňu bola darom aj preto, akých ľudí tam stretla. „Vytvorili sa tam naozaj veľmi príjemné priateľstvá, ktoré stále trvajú.“
Mimochodom, varí rovnako rada a dobre ako pečie? „Keď niečo uvarím, rodina si pochvaľuje, ale týmto smerom nejdem. Neláka ma to,“ uzavrie.
