Ako píše The Sun, 24-ročná Jodie Leigh Fox žije v Brentwoode a je vodičkou autobusu päť rokov. Autobusári sú ľudia, ktorí nás prevážajú z bodu A do bodu B a nielenže musia fungovať v rušnej premávke, ale tiež musia zaistiť bezpečnosť všetkých svojich pasažierov, takže je to práca, ktorá je oveľa ťažšia, ako sa zdá.
„Máme vo svojich rukách životy iných ľudí. Všetci si myslia, že je to jednoduché, ale keď sa stanete vodičom autobusu, musíte o tejto zodpovednosti veľa premýšľať,“ hovorí Jodie.
„Avšak šoférovanie autobusu nie je oveľa komplikovanejšie ako riadenie auta. Musíte byť opatrnejší vzhľadom na dĺžku a hmotnosť autobusu a máte aj zodpovednosť voči svojim cestujúcim. Mávame každodenné kontroly, ktoré musíme urobiť. Kontrolujeme všetko, aby sme sa uistili, že autobus je v poriadku,“ povedala.
Kým jazda po pamiatkach Londýna znie pre turistu ako skvelý nápad, ako vodič musíte neustále bojovať s dopravnými zápchami. „Povedala by som, že najťažšia časť je snažiť sa pracovať pod tlakom, keď máte nabitý program a je veľká premávka. Niekedy je to stresujúce, najmä v lete, keď sedíte v horúcej spotenej kabíne,“ doplnila mladá šoférka.
Žiaľ, vodiči môžu naraziť aj na niekoľkých nerozumných cestujúcich, čo môže zvýšiť ich stres. „Mám veľa hrubých zákazníkov, pretože som žena. Dostala som veľa nevhodných komentárov, ako napríklad, že nosím príliš veľa mejkapu, som tučná alebo mám príliš veľké pery. Musím to však nechať tak, inak by to ovplyvnilo zvyšok môjho dňa. Stretávam tiež veľa opitých ľudí, ale milujem to, pretože som bývala taká istá! Naozaj ma to neotravuje,“ povedala na margo cestujúcich.
Samozrejme, s negatívami prichádzajú aj pozitíva, takže to nie je celé čierne. „Najlepšiu skúsenosť som mala so zákazníkom, o ktorom som vedela, že má zdravotné postihnutie. Každý deň chodil autobusom a potom mi ako poďakovanie dal darček, ktorým bola malá súprava vína – odvtedy sme najlepší priatelia,“ vraví Jodie.
Byť vodičom autobusu nie je typická práca od deviatej rána do piatej poobede. „Môj celý deň začína okolo 13:00, keďže mám dcéru, ktorá chodí do škôlky o pol dvanástej a ja začínam zmeny okolo pol jednej či druhej v závislosti od premávky,“ hovorí o pracovnom čase.
„Vec, ktorú na tejto práci milujem najviac, je možnosť vidieť rôzne časti sveta. Nikdy som sa v skutočnosti nedostala do sveta, až kým som sa nestala vodičkou autobusu a videla som vďaka tomu niekoľko úžasných miest. A milujem aj cestujúcich – občas!,” uzavrela.