Hygienici tak pre TASR reagovali na kritiku ich rozhodnutia zatvoriť v Bratislavskom kraji od pondelka (6. 12.) pre zlú pandemickú situáciu druhý stupeň základných škôl a stredné školy.
Regionálny úrad tvrdí, že pri svojom rozhodnutí vychádzal z komplexného posúdenia aktuálnej epidemickej situácie v Bratislavskom kraji, pri ktorej celková zaočkovanosť obyvateľstva nad 50 rokov predstavuje iba jeden z parametrov, ktorý však sám osebe nie je rozhodujúci. "Pri rozhodovaní vo veci sledujeme aj dynamiku výskytu/šírenia ochorenia COVID-19 v populácii, preplnenosť nemocníc, incidencie za jednotlivé okresy, a to v kontexte aj so situáciou na celom Slovensku vrátane incidencie podľa vekových kategórií," skonštatoval pre TASR vo svojom stanovisku RÚVZ Bratislava.
Sedemdňová incidencia ochorenia COVID-19 obyvateľstva všetkých vekových kategórií v Bratislavskom kraji je podľa úradu momentálne tretia najhoršia na Slovensku (1175 pozitívnych prípadov na 100.000 obyvateľov za sedem dní). Okresy Pezinok a Senec patria podľa hygienikov v tomto epidemiologickom ukazovateli medzi najhoršie na Slovensku. "Uvedené násobne prekračuje limit pre vyhlásenie tretieho stupňa ohrozenia v okrese podľa pravidiel COVID automatu," uviedol.
Prerušenie prezenčnej výučby pre druhý stupeň základných škôl a stredné školy v Bratislavskom kraji je podľa neho potrebné považovať za jeden z efektívnych prostriedkov na zníženie miery šírenia infekcie medzi deťmi navzájom i medzi deťmi a dospelými v ich okolí. "Práve deti sú momentálne tie, ktoré vykazujú nízku mieru zaočkovanosti - pri súčasne vysokom potenciáli ochorenie COVID-19 (prevažne asymptomaticky) prenášať. V kontexte s uvedeným akúkoľvek kritiku a spochybňovanie tohto opatrenia považujeme za nenáležité, tendenčné až cynické," skonštatoval úrad.
Podotýka, že aj keď je miera plnej zaočkovanosti obyvateľstva Bratislavského kraja v porovnaní s ostatnými krajmi na Slovensku vyššia (aktuálne 64 percent), pri celkovom počte obyvateľov kraja (zhruba 660.000 obyvateľov) stále zostáva očkovaním či prekonaním ochorenia nechránených približne 158.000 obyvateľov kraja. "Tých treba pred šírením nákazy chrániť všetkými dostupnými prostriedkami," poznamenal RÚVZ.
S klesajúcou imunitou voči nákaze po uplynutí zhruba polroka od očkovania či prekonania ochorenia je podľa hygienikov namieste oprávnene sa domnievať, že podiel voči nákaze citlivej populácie je v Bratislavskom kraji značne vyšší, ako uvedených 158.000 obyvateľov. "Nemocnice v Bratislavskom kraji sú v situácii, keď v dôsledku reprofilizácie lôžkových kapacít v prospech COVID-19 chorých pacientov museli výrazne obmedziť poskytovanie tzv. bielej medicíny, ktorá sa týmto pre obyvateľov Bratislavského kraja stáva výrazne menej dostupnou," upozornil RÚVZ.
