Niekdajší zvárač ležal v izbe s 90-ročným mužom, ktorý sa venoval fujarám a do umenia ich výroby zasvätil aj Zenona. Začal ich nielen sám majstrovať, no po čase sa na nich naučil aj hrať. Dôvod, prečo školákov obdaroval hudobným nástrojom, je podľa neho prozaický - aby splatil dlh našej krajine.
Zenon (58), ktorý je pôvodom Poliak, vraví, že túto myšlienku mal v sebe už dlhšie. Prečo chcel tento krásny nástroj odovzdať práve žiakom? „Chcem dať fujary deťom, ktoré to budú ďalej rozvíjať, dávať do povedomia. Chcem, aby tu po mne niečo ostalo, aby som splatil dlh krajine, ktorá ma prijala,“ prezrádza Zenon. Zrealizovať sa mu to podarilo aj vďaka viceprimátorovi Levíc Petrovi Benčekovi, ktorému tento nápad učaroval a našli sa aj financie.
„Pán Kuraš sa v nemocnici po ťažkej operácii spriatelil s pacientom, ktorý ho naučil vyrábať fujary. Jeho manželka je pedagogička v špeciálnej základnej škole, kde bol pán Kuraš niekoľkokrát deťom predviesť svoje hudobné nástroje. Následne sa rozhodol darovať levickým školám päť fujár aj vďaka podpore z dotácie mesta. Ako prvé si fujary prevzali tri základné školy, ktoré sa venujú folklóru,“ prezradil Benček.
Nadšený fujarista už vyrába nové kúsky. „Pôjdu pre ďalšie školy,“ prezradil Zenon, ktorý je držiteľom slovenského rekordu, vyrobil totiž najdlhšiu fujaru z jedného kusa dreva. Meria 298 centimetrov, váži 4,5 kilogramu a je vyrobená z bazy čiernej. Zenon hru na fujare zbožňuje. „Milujem to, je to nádherná hudba a rodina si na to už zvykla. Horšie na tom boli susedia, keďže bývame v byte. Ale aj oni sa už prestali sťažovať,“ smeje sa sympatický majster.
