Dokument sa však nezmieňuje o prístupe dievčat k školskému vzdelávaniu, informujú agentúry AFP a DPA. Výnos prichádza v čase, keď sa hnutie po augustovom návrate k moci snaží o obnovenie prístupu k miliardam dolárov afganského majetku zmrazeného v zahraničí i humanitárnej pomoci. Kľúčoví zahraniční darcovia opakovane uvádzajú dodržiavanie práv žien ako podmienku obnovenia pomoci. "Vedenie Islamského emirátu dáva všetkým relevantným organizáciám pokyn... aby podnikli vážne kroky na uplatňovanie práv žien," uvádza sa vo výnose vydanom v mene najvyššieho vodcu Talibanu mullu Hajbatulláha Áchúndzádu.
Dekrét sa týka najmä manželstva a práv vdov. Píše sa v ňom, že nikto nemôže nútiť ženy uzavrieť manželstvo pod nátlakom, i to, že "žena nie je majetok, ale vznešený a slobodný človek". Ministerstvá a súdy sa majú podľa dokumentu postarať o to, aby boli práva žien známe a dodržiavané a zabránilo sa tak "pokračujúcemu útlaku". Postoje zahrnuté vo výnose nie sú nové a zodpovedajú pravidlám islamu, približuje DPA. Tieto práva sú zaručené aj v existujúcej afganskej legislatíve, avšak po nástupe Talibanu v moci bolo ich uplatňovanie často obmedzované a nepresaditeľné na súdoch.
Práva žien v oblasti vzdelávania a práce však nový dekrét nespomína. Od opätovného nástupu vlády Talibanu nemôžu milióny dievčat chodiť do stredných škôl a mnohé ženy sa nemôžu vrátiť do svojej doterajšej práce, napríklad vo verejnom sektore, pripomína AFP. Protesty aktivistiek násilím potlačili, mnohé z krajiny utiekli. Počas predošlej vlády Talibanu v rokoch 1996–2001 boli práva žien v Afganistane značne obmedzené. Ženy museli nosiť odev zahaľujúci celé telo i tvár, pričom z domu mohli vychádzať len v sprievode mužov a mali zakázané pracovať a vzdelávať sa.