Rokovania o jadrovej dohode sú na bode mrazu: Slová, ktoré neveštia nič dobré

Ako pripomína agentúra AFP, toto siedme kolo rokovaní medzi Iránom a západnými mocnosťami je prvým, odkedy sa v auguste stal prezidentom islamskej republiky konzervatívec Ebráhím Raísí. Práve jeho zvolenie spôsobilo, že v týchto rokovaniach nastala päťmesačná prestávka.

Rozhovory by mali pokračovať v pondelok, momentálne sú však na pokraji kolapsu, komentuje Reuters. Iránska delegácia totiž chce meniť text rezolúcie, ktorá je podľa európskych predstaviteľov už na 70 až 80 percent hotová.

"Irán pred viac ako piatimi mesiacmi prerušil rokovania. Odvtedy zaznamenal výrazný posun vo svojom jadrovom programe. Teraz chce zrušiť doteraz dosiahnutý diplomatický pokrok," uviedli vo vyhlásení vysoko postavení predstavitelia Francúzska, Británie a Nemecka.

Tieto tri európske mocnosti tiež vyjadrili "sklamanie a znepokojenie" nad požiadavkami Iránu, keďže niektoré sú podľa nich nezlučiteľné s podmienkami pôvodnej jadrovej dohody.

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken dokonca naznačil, že Washington sa k rokovaniam, ktorých sa zúčastňuje nepriamo, v pondelok nevráti, ak Irán nezmení svoj prístup.

Pápež nešetril kritikou, prehovoril o nacistických táboroch: Bratia a sestry, to sa deje i dnes

"Za uplynulých niekoľko dní sme boli svedkami toho, že Irán zjavne nie je pripravený urobiť, čo je potrebné na návrat k plneniu dohody, a preto sme ukončili toto kolo rozhovorov vo Viedni," priblížil Blinken na virtuálnej konferencii Reuters Next.

"Budeme veľmi úzko a starostlivo konzultovať so všetkými našimi partnermi v tomto procese... a uvidíme, či má Irán záujem sa vážne angažovať," dodal šéf americkej diplomacie.

"Ak sa cesta k opätovnému dodržiavaniu dohody ukáže ako slepá ulička, pôjdeme inou cestou," povedal Blinken, odmietol však uviesť podrobnosti.

Británia, Čína, Francúzsko, Nemecko, Rusko a USA podpísali v roku 2015 vo Viedni s Iránom tzv. jadrovú dohodu – známu aj pod názvom Spoločný komplexný akčný plán (JCPOA) –, ktorá zaviazala Teherán, aby výmenou za zrušenie medzinárodných ekonomických sankcií výrazne obmedzil svoje jadrové kapacity.

Bývalý americký prezident Donald Trump však od dohody v roku 2018 odstúpil a opätovne uvalil na Irán prísne sankcie. Teherán odvtedy tiež upustil od plnenia mnohých svojich záväzkov vyplývajúcich z jadrovej dohody.