Po štyroch úspešných sezónach sa rozhodol pre zmenu dresu napriek tomu, že bol v krajine veľmi obľúbený a s jeho výkonmi vládla spokojnosť. Bielorusi mu dokonca ponúkali občianstvo, hráč sa však chcel v kariére posunúť ďalej a hrávať v prijateľnejších klimatických podmienkach.
Szökeho štvorročný bieloruský angažmán sa nedá nazvať inak, iba ako megaúspešný. So Šachtarom počas tohto obdobia získal dva majstrovské tituly, jeden domáci pohár aj Superpohár. V jednom období nosil dokonca na rukáve kapitánsku pásku. „Samozrejme, že chceli, aby som zostal a predĺžil zmluvu. Dokonca mi výhľadovo ponúkali občianstvo a možnosť reprezentovať Bielorusko. Ale rozhodol som sa pre zmenu,“ vyjadril sa pre Nový Čas Szöke.
Napriek tomu, že sa ho domácim nepodarilo prehovoriť, v jeho poslednom zápase mu pripravili nádhernú rozlúčku. „Dostal som darčeky, mal som autogramiádu a príhovor k fanúšikom. Bolo to dojemné,“ pokračoval slovenský futbalista. V týchto dňoch je už však v Izraeli, kde prešiel zdravotnou prehliadkou a po absolvovaní povinnej karantény sa pripojí k mužstvu.
„Aj tu ma prijali skvele. Volali mi už noví spoluhráči, kapitán mužstva mi dokonca pred dvere bytu doniesol jedlo,“ pochvaľuje si prvé momenty v novom pôsobisku, ktoré má aj tú výhodu, že je tam oveľa teplejšie ako v Bielorusku.
„Tam sme často hrali na ťažkých terénoch, bola tam veľká zima. Tu sú celý rok nádherné ihriská, krásne počasie. Aj dnes mám na sebe kraťasy,“ prezradil Július, ktorý priznal, že mal aj iné ponuky, napríklad z Ruska či z Maďarska.
„Vybral som si Šmonu, mesto na hraniciach so Sýriou a Libanonom. Neprišiel som sem bojovať, ale hrať futbal do kvalitnej ligy. A keď vám príde návšteva, je tu celý rok teplučko. A to je bonus,“ dodal s úsmevom.
Szöke (26) v Soligorsku
- štyri roky, štyri triumfy
- dvojnásobný majster Bieloruska
- víťaz Bieloruského pohára
- držiteľ Bieloruského superpohára
