Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) vysvetlil, že pre schopnosť regulovať procesy v rámci imunitného systému sa monoklonálne protilátky najčastejšie používajú pri liečbe autoimunitných alebo onkologických ochorení. Potenciál majú aj pri liečbe ochorenia COVID-19.
Štátny ústav priblížil, že protilátky označujú bielkoviny, ktoré v tele prirodzene produkujú biele krvinky. Tie sú súčasťou imunitného systému a ich hlavnou funkciou je identifikovať a zneškodniť cudzie elementy v tele. Výraz "monoklonálne" znamená, že dané protilátky sú potomkami jednej rodičovskej bunky – vybranej bielej krvinky.
ŠÚKL hovorí, že tieto protilátky fungujú podobne ako prirodzené protilátky v tele. Pri bežnej imunitnej reakcii telo vyprodukuje rôzne druhy protilátok – tzv. polykonálne protilátky. V porovnaní s nimi sú monoklonálne protilátky navzájom identické, a teda úzko špecializované na konkrétny antigén.
Tieto protilátky sa získavajú v laboratórnych podmienkach pomocou umelej stimulácie bielych krviniek. Tie sa vystavia pôsobeniu konkrétneho antigénu, biela krvinka následne vyprodukuje špecifický druh protilátok zacielených práve na tento antigén. „Jednoducho povedané, necháme antigén a b-lymfocyt nech sa pobijú. Počas súboja b-lymfocyt spozná svojho súpera a vytvorí špecifické zbrane na jeho elimináciu. Týmito zbraňami sú monoklonálne protilátky,“ vysvetlil štátny ústav.
Pri podaní v skorom štádiu infekcie novým koronavírusom majú tieto protilátky schopnosť naviazať sa na spike proteín, ktorý nový koronavírus používa na vstup do buniek ľudského tela, čím mu znemožnia bunky napadnúť. Za objav princípu, na ktorom je založená produkcia monoklonálnych protilátok, bola v roku 1984 udelená Nobelova cena. Prvý liek s monoklonálnymi protilátkami schválili v USA v roku 1986, dodal štátny ústav vo svojom pravidelnom osvetovom seriáli.
